Verte či hej, ono to nie je žiadna spása študovať na zahraničnej univerzite. Nenaučia vás všetko a aj tie slovenské sa im neraz vyrovnajú.
Preto či už študejete tam či onam, na život vás dokážu nepripraviť rovnako. Stačí päť príkladov.
Nenaučia vás spisovnosti
Ono to vyzerá tak, že Ľudovít Štúr bol vizionár. Možno tušil, čo sa bude diať v 21. storočí, tak použil tie najhoršie písmená, aké abeceda ponúka. Ypsilony, interpunkčné znamienka a dvojhlásky. Keď sa dnes nejaký imigrant zamyslí, či sa bude učiť po slovensky, alebo pôjde do inej krajiny, dlho sa rozhodovať nemusí.
Ale so slovenčinou je to biedne aj pre nás Slovákov. Na jednej strane to je pochopiteľné, pretože ako môže byť slovenčina spisovná, keď pojem raz toľko a dvakrát toľko je v konečnom dôsledku to isté množstvo? Na druhej strane jej dávame zabrať my sami.
Krajinu sme zamorili slovnými novinkami ako nadstavenia a všetci už všetko len nadstavujeme. Vrátane nadstaveného času na futbale alebo len pozadia na telefóne. A najväčší zázrak je spojenie slova keby s prítomným časom. Keby robím, keby som, keby vyhrám.
Osobitnou kategóriou sú slová ohnuté do neexistujúcej podoby. Z hanby je hamba, zo zasnúbenej ženy je zasľúbená a namiesto k moru chodia niektorí ľudia pri more. Rovnaké chyby sú aj v angličtine. Medzi najfrekventovanejšie patrí zamieňanie you‘re za your, I za me, then za than a svojský je aj dvojitý zápor. I don’t have no money.
Nepripravia vás na nákupy
To, či študejete v zahraničí alebo na Slovensku, nerozhoduje ani v prípade správania sa v potravinách. Či už navštevujete politológiu na Oxforde, alebo etnológiu v Bratislave, odvšadiaľ odídete rovnako nepoučený.
Namiesto chémie či dejín umenia by bolo pre život omnoho užitočnejšie učiť sa, podľa čoho sa otvárajú a zatvárajú pokladne v supermarketoch. Stojíte pri pokladni, všade veľa ľudí, ruky už máte od nákupu vyťahané, lebo veď na čo košík, a z reproduktorov zrazu zaznie:
„Otvárame pokladnicu číslo štyri.“
Tak vy rýchlo, hlava nehlava, lakeť sprava, pätička zľava, prebijete sa na prvé miesto. Usmievate sa, tovar je už dávno vyložený na páse a čakáte, lenže po pár sekundách znovu zachrčia repráky.
„Zatvárame pokladnicu číslo štyri. Prosím, nevykladajte si na pokladničný pás žiaden ďalší tovar.“
Čože? Ale veď ja si nechcem vykladať na pokladničný pás žiaden ďalší tovar, poviete si, ja chcem zaplatiť len za tento.
Na čo sú teda tie školy? Veď nejde o to vedieť sa správne zaradiť v živote, ale dokázať sa správne zaradiť pri pokladniach. To vás politológia v Oxforde ani etnológia na ÚKáčke v Bratislave nenaučí.
Nenaučia vás správať sa v posilňovni
V živote sa dá spoľahnúť len na tri veci. Prvá. Keď žena povie „nič sa nedeje“, tak určite sa niečo deje. Druhá. Na jar po rozpustení snehu budú sídliská plné psích výkalov. Tretia. Novoročné predsavzatia o chudnutí s heslom „čo si si navaril, to si aj schudni“.
Ale zo slova posilňovanie vo väčšine prípadov aj tak zostanú len posledné tri písmená.
Niet sa čomu čudovať. Pretože keď v slove „schudnúť“ zachováte prvé písmeno a zvyšných šesť nahradíte novými písmenami, vznikne slovo slanina. To nemôže byť náhoda.
Ale keď už sa teda odhodláte ísť do fitka, po pár návštevách si uvedomíte, že to tam funguje akosi inak. Hlavne, keď za namakaným týpkom príde usmievavá slečna a evidentne má o neho záujem. „Ahoj. Čo robíš zajtra?“ spýta sa ho. „Chrbát,“ odpovie. Na toto vás na žiadnej škole nepripravia.
Nenaučia vás chápať mladé mamičky
Len čo žena otehotnie, slovenčina sa jej zmení na zlovenčinu. Tehotná žena je tehuľka, kašel je kašlík, predčasne narodené dieťa je nedonoseniatko a spermie sú spermijky.
A úplne najviac je materinský plurál. Základnou ukážkou sú vety ako: “idú nám zúbky” alebo “už kakáme”. I keď to sa ešte dá pochopiť. Šťastný rodič však dokáže použiť materinský plurál aj s omnoho nepredstaviteľnejšími aktivitami. Napríklad “sme kojení”.
Hneď sa núka otázka: kto všetko je kojený? Dieťa a otec? Alebo dieťa a matka? Alebo dieťa a sused? Smädný otec by si od manželky razom mohol namiesto kávy vypýtať jedno prso s mliečkom.
Jednu vec vedia všetky univerzity rovnako
Existuje veľa vecí, ktoré vám neumožnia slovenské ani svetové univerzity. Jednu však predsalen ponúkajú a sú na tom rovnako. Prácu vo významných spoločnostiach. Stalo sa normálnym, že na Slovensku vznikajú svetovo uznávané firmy. Každá z nich zápasí s nedostatkom šikovných ľudí.
Či už ide o ESET s antivírusovým softvérom, alebo IBL Software Engineering s meteorologickým softvérom. Obe majú neustále otvorené voľné pozície a už počas štúdia si to s nimi možno vyskúšať.
Slovenské a zahraničné univerzity teda majú veľa spoločného. Preto či už študujete tam či onam, vždy by vás to malo hlavne baviť.
Vyštudovať sa dá kvalitne aj zo Slovenska, stačí sa len zaujímať a využívať dostupné príležitosti, vďaka čomu môžete získať cenné skúsenosti a hodnotné vzdelanie. Je totiž jedno, na akej škole človek študuje, ak na sebe makáte.
Navyše vám to môže zjednodušiť Študentský účet od ČSOB, kde máte možnosť vyhrať iPhone X alebo iPad a rovnako aj bonus 30 eur. Prázdny tablet alebo smartfón by vám však bol nanič. Stačí si otvoriť účet jednoducho online, nabiť telefón cool appkami a začať na sebe makať. A samozrejme, nezabudnúť na desaťeurové trio. Za otvorenie účtu dostanete prvých 10 eur, druhých desať máte za prvú platbu kartou a ak si nainštalujete ČSOB SmartBanking, na účte vám blikne aj tretích 10 eur. Spoko, nie?
Tento článok vám prináša ČSOB.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: SME Creative pre ČSOB
