Ujasnime si to hneď na začiatku. Presuny za účelom cestovanie s dieťaťom (alebo deťmi) sú... výzva. Teda, pokiaľ sa bavíme o cestovaní s človiečikom od 1 do 3 rokov. Od vyššieho veku predpokladám, že je to ako výlet s parťákom, ktorý vám veľmi nepomôže pri rozkladaní stanu na festivale (lebo už kamsi zdrhol). Je to ten typ, na ktorý treba dohliadať, lebo sa stratí v dave, ale v konečnom dôsledku s ním je sranda, lebo ti niečo potrepe a cesta s ním zbehne rýchlejšie.
No a dieťa do jedného roka – alebo kým aspoň nebehá - je zas taká malá príručná batožina. Kde položíš, tam nájdeš, prípadne rýchlo chytíš, lebo štvornožkovanie má svoje rýchlostné limity.
1. Cestovanie s hobbitom
Cestovanie s bábom, alebo trošku odrasteným hobbitom, je však iná šálka kávy. Čo naňho platilo cestou k babke do Prešova jeden týždeň, zaručene nemusí platiť budúci týždeň, keď idete do Prahy.
Ak sa spoliehate, že malý Ondrík odspí tri hodiny v autosedačke, lebo doteraz to tak bolo vždy, rovno sa obrňte konskou dávkou trpezlivosti, ak sa tak nestane. Prestávky na odpočívadlách, kvákanie vlasov spolusediacich v lietadle, hodiny vyspevovania či čítaní knižiek... ale aj starý známy vresk. Aj toto je súčasťou výletovania s deťmi.
Za každou druhou peknou fotkou malej Natálky sa skrýva deväť šedivých vlasov jej rodičov (toto nie je môj výmysel, to povedali americkí vedci, pri-sa-hám), kým sa dostali na miesto určenia. Hmm, zatiaľ to z mojej strany nevyznieva veľmi vábne, čo? Skoro ako keby som vás chcela odradiť. Opak je ale pravdou.
(zdroj: Family Vano)2. Pomôž si človeče, a dieťa ti pomôže tiež
Prvým krokom k vystúpeniu z komfortnej zóny známeho parku a vydania sa do vôd neznámych spolu s ratolesťou sú reálne očakávania pri presunoch. Pokiaľ ste si vysnívali, ako vám odspí celú cestu, zje výživu a zahrá sa s pexesom, pravdepodobne to po fiasku, keď sa cesta z troch hodín predĺžila na päť, lebo malého chytil rapel, zabalíte do času, kým mu nebudete môcť dať jednu dobre mienenú medzi lopatky.
Ja viem, že Instagram je zahltený krásnymi fotkami mám s dokonale nahodenými deťmi v dobrej nálade niekde v Thajsku. Žiadna z nich vám ale nepovie, že ak by si mali vybrať medzi ďalším osemhodinovým letom a depiláciou pazúch horúcim voskom, tak by si radšej dali vydepilovať aj obočie.
Nie, ich deti nie sú lepšie. Len ich maminy sú lepšie pripravené, a pravdepodobne si už prešli niekoľkými očistcami, keď dieťa revalo ako jeleň v ruji cestou k babke na Oravu. No skúsili to a išli. Na ďalší raz už vedeli lepšie, čo čakať, aby sa to potom znova všetko pokazilo a ony zistili, že naplánovať sa nedá vlastne nič a dôležité je len vedieť si poradiť.
Očakávajte reálne dianie a hneď sa vám bude všetkým vyrážať na cesty ľahšie. Koniec koncov, vždy to môže vypáliť nad očakávanie dobre a decko to fakt odspí, ako zvykne. Len to netreba očakávať automaticky.
Pri presunoch tiež veľmi pomáha, ak vyrážate v čase spánku dieťaťa. Nejakú časť cesty tak odspí a zvyšok ho musíte zabaviť.
Zmätky matky: 10 tipov, ako prežiť nekonečnú cestu autom s ukričanými deťmi Čítajte 3. Plány (a harmonogramy) myši zožrali...
... zvykne hovorievať moja babička. Majte základný plán a v ňom pomyselné body, ktoré sa jednoducho obísť nedajú – napríklad čas odletu lietadla a čas, kedy musíte byť na letisku (čas odchodu trajektu, otváracie hodiny a podobne). Zvyšok nechajte tak, ak sa dá.
Pred cestou do Albánska som si spravila harmonogram. Obsahoval čas odletu, príletu, čas požičania auta a príchodu na ubytovanie. Dobreže som nepripravila powerpointovú prezentáciu, ktorú som odprezentovala rodine, a spokojne sme vyrazili.
A potom sme stáli v kolóne pred Budapešťou. Potom meškalo lietadlo. A nakoniec, kým sme prišli na ubytovanie po zdĺhavom preberaní auta, všetci boli komplet vytočení, lebo čakali, že tam budeme o päť hodín skôr. No bolo mi to treba? No nebolo.
Plány sú ako pravidlá- sú tu na to, aby sa porušovali v mene psychickej pohody všetkých zúčastnených. Presuny s dieťaťom sú ródeo, nie balet. Ich priebeh sa nedá do bodky naplánovať, tak to ani nerobte.
4. ... nechcený spolucestujúci (to akože moje dieťa?!)
Nuž áno. Aj moje dieťa je pre mnohých nechceným spolucestujúcim. Keď ho ľudia na letisku vidia, ako sa trieska o zem, lebo mu nechcem dovoliť skočiť z eskalátora, priam počujem, ako sa modlia, aby tento malý Čierny Peter nevyšiel na ich lietadlo. A ak áno, tak nech aspoň sedí na opačnom konci.
Ak sa bojíte cestovania, lebo „čo povedia ľudia, keď mi tam zas spraví scénu” , mám pre vás novinku. Len čo vyjdete z lietadla, každý na vás zabudne. Lebo to sme my, maminy, čo nechcú obťažovať, ale verte mi. V skutočnosti sme my aj naše deti ostatným ukradnuté, tak isto, ako oni nám. Možno nás trošku poohovárajú, škaredo kuknú pomedzi sedadlo, ale nič viac nezmôžu.
Vy aj vaše dieťa máte rovnaké právo na zážitky z cestovania ako oni. To, že ste sa stali mamou, z vás nerobí občana druhej kategórie, ktorý má sedieť v kuchyni, variť dvojchodvú večeru a štopkať ponožky. To, čo získate cestovaním, je oveľa dôležitejšie ako to, čo si pomyslí nejaký ujo Karol z Veľkých Levárov (bez urážky, Levárčania) s umastenými rukami od rezňov, čo mu nabalila jeho Margita.
Keď si toto uvedomíte, oveľa lepšie zvládnete všetky vypäté situácie pri presunoch. V konečnom dôsledku ste to len vy a vaše dieťa, na čom záleží. A verte mi, ostatní spolucestujúci - rodičia vás chápu a neodsúdia, aj keby malý vreštal odušu. Lebo to už sami neraz zažili.
(zdroj: Family Vano)5. - 10. Desať rád…alebo aj nie
To je z môjho desatora, ako zvládnuť presuny a cestovanie s dieťaťom, všetko. Pýtate sa, kde je vašich zvyšných šesť bodov? Nikde. V skutočnosti žiadnych 10 bodov nepotrebujete. Stačí si pribaliť odvahu, trpezlivosť, salámizmus, dobrú náladu a vyraziť.
Na záver by som dodala, že napriek všetkej snahe cestovanie s niektorými deťmi možné nebude, bohužiaľ. Ľudia sú rôzni a nie každý to dáva, a to platí aj pre deti. Vy ste rodič a vy sami najlepšie viete, čo je dobré pre vás a vaše dieťa.
Cestovanie znamená nabúranie každodenného režimu, na ktorom sú niektoré deti doslova závislé. Ak vás však brzdí len strach z neznámeho, tak vám poviem, že na začiatku brzdil nás všetkých. No kde je vôľa, tam je cesta.
V zásade si ale myslím, že si zvykne (takmer) každé dieťa. Pri niektorých to vyžaduje len vašu výdrž a nervy, pri ostatných vhodnú prípravu. Viac o vhodnej príprave, ako zvládnuť cestovanie s dieťaťom a presuny s tým spojené, nájdete v článku, kde o tom píšem v prehľadných bodoch.
Nezabudnite, dôležité je nebáť sa a vyraziť. Ukážte deťom svet, a z nich sa stanú lepší občania planéty. A keď vyrazíte, zistíte, že to vlastne vôbec komplikované nie je a že vzrúšo, ktoré ste zažívali v Lidli, keď mali škandinávsky týždeň, môžete zažiť aj na vlastnej koži spolu s vaším potomkom - a to priamo na Lofotách. Radšej raz zažiť, ako tisíckrát čítať. Cestovaniu zdar a ostaňte naladení na ďalšie tipy.
Text vznikol na blogu Family Vano, kde nájdete viac článkov o cestovaní s deťmi.
Chystáte sa na výlet a nechcete sa počas cesty nudiť? Vyskúšajte tieto cestovateľské hry Čítajte
Autor: Family Vano
