Do siedmich rokov by chcel stihnúť zabehnúť maratón v hlavných mestách 28 členských štátoch Európskej únie. Každý rok beháva štyri maratóny. Ján Raclavský sa behu venuje ešte len päť rokov, ale už sa mu tento cieľ podarilo splniť na 50 percent.
K tomuto predsavzatiu viedla dlhšia cesta. V detstve i počas puberty Ján športoval a hrával futbal. Zlom prišiel, keď si v poslednom ročníku strednej školy zranil ruku, čo ho ako brankára odstavilo od futbalu. Vysokoškolský život mu veľmi neprospel: „Počas vysokej školy bola moja životospráva katastrofálna, a to sa odzrkadlilo na mojej váhe. Keď som sa pozrel do zrkadla, nespoznával som človeka, ktorý sa tam objavil, tak som sa trochu vyľakal,“ spomína mladý muž, ktorému nadváha vtedy začala spôsobovať aj zdravotné problémy: „Povedal som si, že so sebou idem niečo robiť.“
Po prvom kilometri na bežeckom páse si musel dať pauzu, lebo nevládal. Postupne však začal krok po kroku meniť svoje stravovacie i životné návyky. Viac sa hýbal, vymenil auto či autobus za pešiu chôdzu do práce.
Prvým veľkým cieľom boli Košice
Pred 90. ročníkom košického maratónu v roku 2013 si s kamarátom povedali, že by ho chceli zabehnúť. Začal sa teda pripravovať na svoje prvé preteky. „Prvé tri bežecké kilometre som si dal v rifľových kraťasoch, botaskách a bavlnenom tričku. Tie kraťasy som si musel držať aj s opaskom,“ smeje sa Ján, ktorý po týždni takéhoto trénovania pochopil, že bude potrebovať lepšiu výbavu, ktorú si začal postupne kupovať.
S tréningom začal sám, bez trénera. Dnes to už vníma ako zásadnú chybu: „Keď si začiatočník a nemáš o tom žiadne informácie, zranenia na seba nenechajú dlho čakať.“ Keďže začal príliš intenzívne a veľa behávať, prišiel problém s kolenom. To ho prinútilo spomaliť a viac si o behu a tréningu naštudovať. Spravil si prvý tréningový plán v po trištvrte roku prípravy naozaj zabehol maratón v Košiciach s časom 3 hodiny a 40 minút.
