Mikroplasty na Antarktíde, v morskej soli aj v telách živočíchov. Mŕtva veľryba, ktorej našli v žalúdku 80 igelitových tašiek. Pre plasty zomrie len v Thajsku ročne minimálne 300 veľrýb, morských korytnačiek a delfínov.
Na alarmujúce nadmerné používanie plastov roky upozorňuje organizácia Greenpeace. Českí aktivisti z hnutia ASAPP (Autonomní skupina aktivistů proti plastu) sa to rozhodli ľuďom vysvetliť priamo pri nákupe potravín.
Proti plastom sa rozhodli bojovať samolepkami.
Tie doniesli do brnenského supermarketu Albert a oblepili nimi plastové obaly na ovocie, zeleninu, syry, pečivo, PET fľaše či drogérie. Samolepky mali text "zbytočný obal", "ja obal nepotrebujem" a "prines si vrecko z domu".
"Na reakcie sme nemuseli dlho čakať. Väčšina zamestnankýň síce utrúsila, že sa ich naša aktivita netýka, a jedna z nich sa pustila do debaty s naším kamarátom. Požiadala ho, aby lepenie ukončil, keďže si na to nevyžiadal povolanie. Ale so zmyslom akcie a s tým, že je v obchode veľa zbytočného plastu, súhlasila," opísal akciu jeden z účastníkov, Maroš Prčina.
Aktivisti sa chceli výraznejším spôsobom zapojiť do kampane Plast je past, ktorú v Česku rozbehlo hnutie Greenpeace.

***

Reakcie nakupujúcich boli podľa aktivistov pozitívne, niektorí im ukazovali vrecká, ktoré si priniesli z domu.
"Veľa ľudí si myslí, že takéto akcie nemajú zmysel, že sme 'malí páni' a že všetkým ide len o najlacnejší nákup. Polhodina v supermarkete ale ukazuje, že to nie je pravda. Veľa ľudí sa nehodlá zmieriť s t tým, aby korporácie diktovali, že každý kúsok musí byť zabalený vo vlastnom kúsku plastového odpadu," napísali aktivisti.
Podľa slov účastníka akcie Michala Štarhu organizátori ani nepočítali s tým, že ľudia hneď prestanú plasty používať. "Podstatné bolo, aby sa vôbec nad touto problematikou začali zamýšľať a hovoriť o nej," povedal pre Fičí.

Iné však boli reakcie ľudí na sociálnych sieťach.
Komentujúci sa pýtali, či aj výroba samolepiek nenechala na planéte ekologickú stopu, a hoci im Greenpeace vysvetlil, že ide o recyklovaný papier, nezdalo sa im ani to, prečo aktivisti polepili samolepky aj na kiwi alebo banány, ktoré neboli zabalené.
Výhrady mali ľudia aj voči nálepke na zabalenej vianočke a ďalšiemu pečivu. Argumentovali aj tým, že na nechránené výrobky často v obchodoch sadajú muchy aj prach.

Kým väčšina plastových obalov je naozaj zbytočná, niektoré majú zmysel, najmä z hygienických dôvodov.
"Niektoré plasty sú zbytočné už na prvý pohľad - napríklad banány zabalené v plaste alebo olúpaný pomaranč v plastovej škatuľke. U niektorých ale má balenie svoje dôvody - napríklad predlžuje životnosť produktov," priznáva hovorca Greenpeace ČR, Lukáš Hrábek.
Napríklad v knihe Why Shrink-wrap a Cucumber? The Complete Guide to Environmental Packaging uvádzajú autori, že plastový obal na uhorkách predlžuje ich trvanlivosť.
Podľa autorov výskumy dokazujú, že zabalená uhorka vydrží čerstvá trikrát dlhšie ako nezabalená. Uhorka v obale stratí po 14 dňoch vďaka vyparovaniu len 1,5 % svojej hmotnosti, kým nezabalená až 3,5 % už po troch dňoch.
"Práve uhorka je sporný príklad, pri ktorom sa nedá jednoznačne povedať, či obal má alebo nemá zmysel. Dodnes sa o tom vedú debaty. Na jednej strane pri ideálnej teplote naozaj predlžuje jej životnosť o 14 dní, ale v horúcom počasí, ktoré v celej Európe panovalo niekoľko mesiacov vkuse, sa zabalené uhorky zaparujú, hnijú a ich životnosť sa skracuje," vysvetľuje Hrábek.

Aj na balenie uhoriek v českých supermarketoch sa zamerala česká relácia A DOST.
Hoci väčšina obchodov plánuje používanie plastov zredukovať a používať ich menej, snažia sa spolu s dodávateľmi nájsť taký spôsob, ktorý by neznižoval čerstvosť potravín.
"Tretinu uhoriek máme zabalenú v igelite. Dôvodom je, že to predlžuje trvanlivosť, inak by mohla uhorka jednoduchšie vyschnúť. Tým, že nie sú balené, dochádza aj k ich poškodeniu, a vďaka obalom sa nám podarilo znížiť percento uhoriek, ktoré by sme museli vyhodiť," uviedol v relácii manažér externej komunikácie českého Tesca s tým, že hľadajú riešenie, aby pri uskladnení neprichádzalo k poškodeniu uhoriek.
Český Greenpeace podľa slov hovorcu žiada predajcov najmä o to, aby boli všetky plasty znovupoužiteľné, 100 % recyklovateľné alebo kompostovateľné.
"Nejde jednoducho povedať, ako plasty nahradiť ako celok. U každého treba hľadať konkrétnu lepšiu alternatívu, často ide o celú zmenu systému," hovorí Hrábek.

Na nadmerné používanie plastov upozornili podobným spôsobom aj Slováci.

V máji tohto roka skupina 30 aktivistov nakúpila v Tescu na Kamennom námestí v Bratislave.
Potraviny potom "vyzliekli" z obalov a tie dali na hromadu, ktorá sa zmestila až do dvoch nákupných vozíkov.
Slovenská pobočka Greenpeace uviedla, že podobné aktivity ako v Česku neplánuje, pretože sa zaoberá skôr témou toxického znečistenia a ťažby uhlia.
