Nedávno ste v kinách mohli vidieť prvý slovenský komiksový film Parralel. Ide o debut českého tvorcu Matyasa Brycha, ktorý celý film kreslil sám a postaral sa aj o réžiu a scenár.
Parralel pri letných blockbusteroch v kinách neuspel, tvorcovi však otvoril dvere do sveta filmu.
Na Slovensku vzniká nový komiksový film. Jeho tvorca sa do výroby odvážne pustil na vlastnú päsť Čítajte Film vznikol bez podpory audiovizuálneho fondu a bol financovaný zo
súkromných zdrojov investora Jozefa Šovčíka a spoločnosti Visionfilm,
ktorá sa postarala o jeho kompletnú postprodukciu.
O tom, ako vyzerala výroba filmu a ako sa mu podarilo dostať ho kín, sme sa porozprávali so samotným tvorcom Matyasom Brychom.
Čo bolo najťažšie na celom procese výroby filmu?
Na úplnom začiatku to bolo odhodlanie osloviť investorov, pracne prehovoriť jedného z nich (pána Jozefa Šovčíka), aby uveril môjmu projektu a víziám, ktoré som po večeroch dával dohromady a budoval celé roky, a následne nechať pohodovú prácu grafika v reklamnej agentúre.
S hypotékou na krku a rodinou s dvoma deťmi to je dosť veľký risk a krok do neznámych vôd totálnej neistoty v dobe, keď každý, kto má podobné záväzky, hľadá čo najťažšiu kotvu a najväčšie istoty. V tej chvíli za mnou pevne a odhodlane stále moja úžasná manželka Lucka, ktorá pre mňa je a vždy bola neskutočnou oporou, aj vo chvíľach, keď sa všetko rúcalo.
Aby bol projekt pre investora lákavý a prijateľný, nastavil som si takmer smrteľné podmienky. Hektické tempo jeden a pol roka, ktoré sa nakoniec natiahlo na dva, a platové podmienky 600 eur mesačne. Pri danom množstve práce išlo o takmer neustály stres, pretože pri animovanom filme vidíte výsledky svojej práce len naozaj veľmi pomaly, napríklad zopár sekúnd za deň, keď to ide dobre.
Dalo sa to zvládať?
Aj z finančného hľadiska sme mali ako rodina dosť utiahnutý opasok. Nejako sme to ale zvládli, stále som si totiž hovoril, že práve na východe Slovenska, kde žijeme, je veľké množstvo ľudí, ktorí sú na tom oveľa horšie, a moja úžasná rodinka, ktorá si teraz za všetko zaslúži svojho otca a manžela, mi vytvorila ohromné zázemie.
Keď som potom mal takmer celý film hotový, oslovili ma producenti z Bratislavy, ktorí mi chceli pomôcť s postprodukciou filmu (zvuk, dabing, obrazové efekty), čo bol taký malý zázrak. Všetko išlo následne pomerne hladko až do samotného záveru. Pracovalo sa ale do posledných minút vo dne aj v noci, doslova. A došlo aj na záverečné infarktové situácie.
(zdroj: Matyas Brych)Aké infarktové situácie?
Zopár dní pred premiérou sme mali deadline, kedy odovzdať film, aby sa stihol včas rozposlať do kín. Do noci sme film ešte ladili až do poslednej možnej chvíle, následne sme ho uložili a na noc dali kopírovať na disk, aby sme ho ráno mohli odovzdať. Všetko však začala komplikovať technika.
