Keď sa povie európsky street art, určite si predstavíte skôr Lisabon, Barcelonu či Berlín, než Bratislavu. Na túto mapu by však chceli naše hlavné mesto dostať organizátori Bratislava Street Art Festivalu, vďaka ktorému v jeho centre začali vznikať pôsobivé maľby veľkých rozmerov.
Na Slovensku nie je silná tradícia pouličného umenia a umelci na ulici sú tu väčšinou vnímaní skôr negatívne, že je to forma žobrania. Pritom všade na svete je to úplne bežná vec a vytvára to kultúru mesta. S touto myšlienkou Tomáš Lukačka s kolegom Renaudom Devalierom v roku založili mestský festival, ktorý má ambíciu priniesť umenie do ulíc Bratislavy. Doteraz pôsobí ako jeho organizátor a v rozhovore priblížil nielen festival, ale aj svoj pohľad na street art na Slovensku.
Existuje nejaká paralela dnešného street artu s dielami na panelákoch, ktoré vznikali za socializmu napríklad v Petržalke?
Paralela existuje v rámci využitia toho istého priestoru. Vtedy sa to robilo inou technikou, boli to koncepčnejšie diela, ktoré boli realizované skôr technicky, ale bolo to vlastne niečo z tohto súdka. Možno to bol prvý náznak, hoci to nebol voľný umelecký prejav, ale úlohu tam hrala skôr ideológia. V tom sa to so street artom rozchádza, lebo my nikdy neurčujeme kreatívu. Snažíme sa umelcov usmerniť, ale nechávame im voľnú ruku, čo sa kedysi nedialo.
Priestor a formát majú so street artom spoločné, ale účel a konečný vizuál je o niečom inom.
(zdroj: TASR)Aký je rozdiel medzi graffiti a street artom? Veľa ľudí to vníma ako jeden pojem.
Street art je väčšinou umelecký prejav. Myslím si, že veľa ľudí dokáže rozoznať, čo je nejaké umelecké dielo a čo je skôr prejav vandalizmu, aj keď to nemusí byť vždy jasné. Ale my sa snažíme, aby to jasné bolo.
Street art a maľovanie veľkých stien by som prirovnal k veľkorozmernému výtvarnému umeniu. Nie sú to čmáranice pod rúškom noci, ale snaha vytvoriť hodnotné umelecké dielo, ktoré má svoju výpovednú hodnotu. Myslím si, že keď je takéto dielo vo verejnom priestore, tak si to nikto nepomýli s tagovaním alebo vandalizmom.
Graffiti nie je smetisko, ale galéria. Writeri na festivale vysvetlili, v čom sa líši od vandalizmu Čítajte Je street art stále legálny?
Street art je legálny do tej miery, do akej sa dohodnete s majiteľom danej nehnuteľnosti. My si, samozrejme, nemôžeme dovoliť robiť to „na pankáča“, práveže vždy máme dohody s majiteľmi. Keďže využívame aj ťažkú techniku, vždy to musí byť dopredu naplánované a dohodnuté. Väčšinou sú to práce vo výške, takže aj tí ľudia s tým musia mať skúsenosti a potrebné povolenia. Nedá sa to robiť ako prekvapenie. Takéto diela, vznikajúce za noc, sa robia skôr vo svete.
Ale vo svete sú ďalej nielen v rozvoji street artovej scény, toto je to podľa mňa bežná prax v rámci základnej slušnosti, že keď chceme maľovať na niekoho majetok, tak ho oslovíme a vyžiadame si súhlas.
(zdroj: SITA)Aké to je s vybavovaním povolení v Bratislave? Podarilo sa vám za tie roky nejako pozdvihnúť povedomie o street arte?
Festival robíme už ôsmy rok a v samotných začiatkoch sme ho nerobili priamo v centre, ale v okrajovejších častiach. Práve tam sa ukázalo, že to nie sú len smelé plány, ale že veci, ktoré vymýšľame, vieme realizovať vo vysokej kvalite. Už tam sme pozývali zahraničných umelcov.
Aj na oficiálnych miestach sme si získali renomé, že nie sme nejakí „problémisti“, ale že sa snažíme riešiť všetko pokojne a hladko a aj ten výsledok potom stojí za to. Určite však veľmi pomôže, keď môžete ukázať päťročné referencie.
Stretávate sa aj s negatívnymi reakciami?
Musím povedať, že zopár sa ich za tie roky našlo, ale je to naozaj promile v tom mori pozitívnych ohlasov. Väčšinou, keď robíme s nejakým objektom, je už v takom stave, že všetko je lepšie ako pôvodný stav.
Často nejde ani o odborníkov, ale v dnešnej dobe sociálnych sietí má každý možnosť a právo vyjadriť svoj názor a to akceptujeme. Čo sa týka umenia, nikdy sa nič nebude páči 100 percentám ľudí.
Veľa negatívnych reakcií však vychádza z nevedomosti, keď ľudia nevedia, prečo robíme niektoré veci tak, ako ich robíme. Všetky našej kroky sú však výsledok dôslednej prípravy. To však ľudia niekedy netušia a potom si napríklad myslia , že sme sa rozhodli pre spreje, lebo sme nad ničím iným neuvažovali. No my sme po konzultácii s pamiatkarmi, odborníkmi z „fachu“ a realizačnou firmou dospeli k tomu, že technicky a najmä z hľadiska bezpečnosti je najjednoduchšie robiť so sprejmi, než tam visieť s vedrom s farbou, ktorá bude stekať.
(zdroj: TL)Veľa z vašich diel tvoria umelci zo zahraničia. V akom stave slovenská street art scéna a prečo tu nie je viac slovenských street art umelcov?
Myslím si, že scéna sa postupne prebúdza a začína žiť. Keď sme začínali, dá sa povedať, že tu žiadna street artová scéna nebola. Boli sme nútení pozývať len umelcov zo zahraničia. To sa trošku vyvíja, ale stále to nemá tradíciu ako v zahraničí, kde takéto diela vznikali posledných niekoľko desiatok rokov. Tu sa to rodí veľmi postupne.
Vyžaduje to aj isté schopnosti, lebo mnohí z týchto umelcov sú špičkoví výtvarníci. Nie sú to nejakí sprejeri, ktorí v noci striekajú vlaky a cez deň niekde maľujú na steny, sú to výtvarníci, ktorí majú svoje ateliéry vo svojich domovských krajinách, predávajú umenie a v rámci jarnej a letnej sezóny cestujú po svete po festivaloch a robia tieto veľkometrážne diela.
Niektoré počiny sme už robili aj so slovenskými umelcami, ale nemáme tu vyslovene scénu, ktorá by produkovala špičkové talenty v rámci street artu, ale to je podľa mňa len otázka času. Nemôžeme čakať, že za 5 – 10 rokov budú takíto umelci stáť v rade. Sú tu sľubné začiatky a nejaké experimenty, ale bude to trvať ešte ďalších 10 – 20 rokov, kým sa to dostane na svetovú úroveň. Chce to schopnosti, ale aj odvahu.
Dá sa vôbec uživiť ako street art umelec?
U nás bez šance, vo svete je to bežné. Mladým umelcom by som odporúčal na sebe makať, a keď dosiahnu potrebnú kvalitu, môžu ísť hocikam na svete, kde sa z oficiálnych miest do street artu investuje. Napríklad brazílske Sao Paulo do street artu ročne investuje okolo 300-tisíc eur, a to Brazília nie je nejaká bohatá krajina.
(zdroj: MIH)Ako je to s podporou street artu v Bratislave?
Bolo by dobré, keby aj na Slovensku začali oficiálne miesta vnímať street art, a myslím si, že v Bratislave je veľký potenciál, pretože plochy tu sú. Keď sa začne plošne investovať do umenia, tak by sme mohli pozvať viac umelcov a mohli by sme im dokonca ponúknuť aj nejaký honorár, pretože všetci umelci tu doteraz pracovali bez nároku na honorár. Je to vždy tak "na tesno"s technickými a materiálovými nákladmi, že nie je priestor odmeňovať samotných umelcov, čo nie je správne. Ale je to lepšia cesta, akoby tu nevzniklo nič.
Musí tu dozrieť nielen scéna, ale aj vnímanie street artu oficiálnymi miestami. Street art stojí veľké peniaze, pretože sú to stovky metrov a logistika, technika a materiál vyjdú na tisíce eur, a štátna podpora v tomto vôbec nefunguje.
Na Fonde podpory umenia sme sa niekoľko rokov uchádzali o grant, ale nikdy sme žiadny nedostali. Tento rok nás finančne nepodporila ani župa, ani Ministerstvo kultúry či región. Malým kúskom nás podporil magistrát Bratislavy, za ktorý sme vďační, ale keď to chceme rozvíjať, musí sa do toho trochu investovať. Keď to dokážu mestá a krajiny, ktoré sú na tom viditeľne horšie ako Bratislava, myslím si, že aj tu na to je priestor.
Pozri si krásne street artové kúsky z ulíc Bratislavy na 60 fotkách. Niektoré onedlho zaniknú úplne Čítajte
