Plávanie v znečistenom oceáne Roberta inšpirovalo vyrábať eko tašky. Zákazníkom vysvetľuje ich cenu

Vojna igelitkám začala.

(Zdroj: Taschken)

Igelitky a mikroténové vrecúška sú pri nakupovaní šikovní pomocníci, no ich pohodlie prichádza s obrovskou cenou, ktorou je ich ekologická záťaž.

Mnohí už prišli na to, že je lepšie so sebou nosiť znovu použiteľnú tašku, než si zakaždým kupovať tie plastové. Kvalitná látková taška vydrží veľmi veľa nákupov, preto sa také rozhodol vyrábať aj Robert Lively.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dizajnér, ktorý ešte do minulého roka študoval produktový dizajn, vymenil školu za prácu na voľnej nohe, popri ktorej môže veľa cestovať, a založil značku Taschkēn. Vyrába bavlnené nákupné tašky s jednoduchými, no príťažlivými dizajnami.

SkryťVypnúť reklamu

Bolo mu jasné, že nákupných tašiek je všade veľa, tak sa pokúsil staviť na ich kvalitu. S ňou prichádza aj vyššia cena a Robert sa zákazníkov snaží presvedčiť tým, že pri každej taške ich infomuje o nákladoch, ktoré sú s ňou spojené.

Prečo si sa rozhodol odhaliť výrobnú cenu tašky?

Naše náklady spojené s výrobou sú na daný segment príliš vysoké. Bavlnené tašky sa dajú nájsť v reklamných predmetoch aj za menej než euro. Sú však krivé a nikto nevie ručiť, či ich nešili deti. My našim českým krajčírkam platíme len za samotnú prácu 2,30 eur. Chceme tak ľuďom ukázať, že neplatia len za kvalitu, ale aj za etickú výrobu.

Zverejňujete aj svoj profit?

Ono sa samotný profit v tomto štádiu počíta ťažko. Mnohí si možno povedia, že keď výroba činí približne 8 eur, tak zvyšok je náš zisk. No ono to tak nie je. Sú tu ďalšie nemalé náklady spojené prevažne s marketingom a aj samotným vývojom.

SkryťVypnúť reklamu

Ako ti napadlo vyrábať eko tašky?

Prvotná myšlienka vznikla v Kodani, kde som bol na jednej z mojich ciest. Tam som videl podobný koncept tašiek v predajni, kde nemali nič iné ako nákupné tašky s rôznymi dizajnami. O štyri mesiace neskôr som šiel do Indie a keď som plával v bordeli, ktorý bol v Indickom oceáne, povedal som si, že s tým treba niečo robiť. Odvtedy som začal aktívnejšie riešiť túto problematiku.

Tie tašky nie sú nič inovatívne, povedzme si na rovinu. Ale stále to tu ľudia nepoužívajú. Keď som si robil prieskum, zistil som, že ľudia sú dokonca lojálni voči obchodným značkám. Je im blbé ísť obchodu, napríklad do Billy, s taškou z Lidlu, a preto si kúpia tašku z Billy. Pripadá mi to absurdné, že niektorí takto zmýšľajú.

Kto robí dizajn tašiek?

Robím ho len ja, ale ako sme začali spoluprácu s Adelou Vinczeovou, chcel by som z toho spraviť niečo pravidelné a pozvať rôznych iných dizajnérov, aby navrhli dizajn potlače.

SkryťVypnúť reklamu

Keď začnete predávať Adelinu tašku, zaviazali ste sa prispievať 5 eur na výsadbu stromov. Prečo ste sa rozhodli robiť niečo také?

Chceli sme byť zelenší. Neprispievať k zlepšeniu životného prostredia len prevenciou. Chceli sme sa zapojiť aj aktívne. A tak vznikla spolupráca s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením. My im venujeme vyzbierané prostriedky na kúpu sadeníc a oni zabezpečia samotnú výsadbu a údržbu. Samotná výsadba by mala prebiehať v jesenných mesiacoch a potom to treba ešte asi dva roky udržiavať.

Máte ročnú garanciu neroztrhnutia, pri ktorej vám môžu ľudia poslať na výmenu roztrhnutú tašku. Už to niekto spravil?

Áno, už sa to stalo dvom ľuďom. Reagovali sme na to tak, že šijeme s hrubšími niťami, ktoré majú väčšiu nosnosť, a obratom sme im poslali novú tašku. V tom je tá garancia, že neriešime zákonnú lehotu 30 dní ako pri bežnej reklamácii. Keby sme to dávali na expertízu, možno by sme zistili, že tá taška bola v skutočnosti preťažená nad garantovanú nosnosť 10 kíl. No ide hlavne o tú rýchlosť.

SkryťVypnúť reklamu

Keď si založil takýto eko-brand, robíš aj vo svojom bežnom živote veci, ktoré majú ekologický aspekt?

S týmto projektom som sa úplne sfanatizoval. (úsmev) Snažím sa naskočiť na zero-waste život, ale nejde to zo dňa na deň, khlavne keď má človek svoje pohodlné návyky. Čo sa týka tašiek a vreciek, to som už eliminoval. Tašku mám stále so sebou. Pečivo chodím nakupovať s vreckami na chlieb a pokladníčky v Lidli sa na to divne pozerajú. Ale stále mám čo robiť.

Keď som smädný, kúpim si radšej plechovku ako fľašu. Plechovka je totiž stopercentne zrecyklovateľná. To je aj fľaša, ale z plastov sa reálne zrecykluje len okolo šesť percent, čo je veľmi málo.

Prečítajte si tiež: Výrobcovia ich nechápu, u zákazníkov majú úspech. Soňa a Katka sú pri bielizni Créeme nekompromisné Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu