Hanbíme sa za Tisa a Mečiara, hrdí sme na Štúra. Prieskum ukázal, ako Slováci vnímajú

Národné osvetové centrum zrealizovalo v septembri minulého roka prieskum, v ktorom sa Slovákov pýtalo na ich postoje ku kultúre a histórii. Zúčastnilo sa ho 1008 respondentov nad 16 rokov.

Hoci väčšina otázok sa týkala postojov ku kultúre či vzťahom k cudzincom, voľnému času alebo hodnotám Slovákov, zaujímavé sú aj zistenia z oblasti histórie.

Toto sú najzaujímavejšie postrehy výskumníkov:

1. Najlepšie vnímame Štúra a Dubčeka

Ľudia si mali zo zoznamu 14 osobností a 23 udalostí vybrať tie, ktoré vnímajú najpozitívnejšie, a tri, voči ktorým majú najviac výhrad. Ako to dopadlo?

Slováci v pozitívnom svetle najviac vnímajú Štúra, Dubčeka a Štefánika. Za nimi nasledovali Mária Terézia, kardinál Korec, Václav Havel a Tomáš G. Masaryk.

(zdroj: reprofoto NOC-Kultúra a hodnotová orientácia obyvateľov Slovenskej republiky)

2. Najviac výhrad máme k Mečiarovi a Tisovi

Najnegatívnejšie Slováci vnímajú Vladimíra Mečiara a prezidenta fašistického Slovenského štátu, Jozefa Tisa. Za nimi nasleduje Václav Havel, Gustáv Husák, Edvard Beneš, Andrej Hlinka a Lajos Kossuth.

(zdroj: reprofoto NOC-Kultúra a hodnotová orientácia obyvateľov Slovenskej republiky )

3. Pozitívny postoj máme k SNP aj Nežnej revolúcii

Z udalostí našej histórie najlepšie hodnotíme vznik samostatnej Slovenskej republiky, Slovenské národné povstanie a Nežnú revolúciu.

Za nimi nasledoval vstup do EÚ, vznik Československa a dohoda o odsune sovietskych vojsk z Československa. Pozitívne však vnímame aj zrušenie Mečiarovych amnestií a obnovenie Československa v roku 1945.

(zdroj: reprofoto NOC-Kultúra a hodnotová orientácia obyvateľov Slovenskej republiky )

4. Naopak, hanbíme sa za holokaust a príchod Rusov v '68

Spomedzi všetkých udalostí najviac negatívne vnímame transporty Židov a Rómov do koncentračných táborov a obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

Po chuti nám z našej histórie nie je ani arizácia židovského majetku za Slovenského štátu a znárodnenie po februári 1984.

(zdroj: reprofoto NOC-Kultúra a hodnotová orientácia obyvateľov Slovenskej republiky )

Okrem toho sa však výskumníci pozreli aj na to, ktoré symboly uznávajú Slováci najviac

"Mnohé historické osobnosti a udalosti dnes už majú iba symbolický význam, pripomínajú určité obdobia, slávne chvíle, avšak už nemajú vplyv na každodenné dianie. Zdieľanie symbolických významov však má veľkú formujúcu silu, vytvára pocit spolupatričnosti," napísala autorka výskumu, Marianna Mrva.