Skúšali ste však už niekedy rodičom vysvetliť, že s frajerom ste sa našli cez tinder a že si celé dni na instagrame posielate smiešne zvieratká? U babky a dedka sa ani nesnažte.
V porovnaní s generáciou našich rodičov a starých rodičov čelia vzťahy dvadsiatnikov fenoménom, o ktorých ešte ani pred dekádou či dvoma nikto nechyroval. Hoci podstata lásky, vášne a vzťahov ako takých sa v priebehu vekov v zásade nemení, randenie prešlo za posledné desaťročia prudkými zmenami.
V jednej dlani frajerova ruka, v druhej smartfón
Hádam každý mladý človek má dnes smartfón s pripojením na internet. Tieto šikovné zariadenia nám už takmer prirástli k ruke, veď nás sprevádzajú priemerne 13,3 hodiny z nášho dňa, pričom 3,9 hodiny ich aktívne používame. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v januári 2018 pre Huawei zrealizovala spoločnosť Ipsos na vzorke viac než šesťtisíc respondentov z dvanástich krajín strednej a východnej Európy.
Keď toľko času trávime s telefónom a sme takmer neustále online, je jasné, že nám elektronika zasiahne aj do vzťahov. Až polovica opýtaných ľudí z prieskumu si myslí, že smartfón im pomáha spoznať nových ľudí, a viac než polovica smartfón považuje za dôležitý nástroj na vytváranie nových romantických vzťahov.
(zdroj: Rawpixel)Stalker level pro
Samozrejme, že sa o novej známosti chceme dozvedieť čo najviac informácií. Vtedy pomôžu google, facebook či instagram a ochotné kamošky s expertízou v stalkingu, vďaka ktorým o pár klikov neskôr vieme, kde bol chalan na dovolenke pred dvoma rokmi, že má sestru a dve mačky a víkendy trávi na horách. Už sme skontrolovali aj jeho bývalé, a to sme sa ešte ani osobne nestretli.
Psychologička Renáta Kočišová to považuje za umelé zasahovanie do vzťahu: "Už na začiatku tam zasievame nedôveru, urýchľujeme proces zoznamovania, vytvárania blízkosti a dôvery. Vytvárame si takto vlastné hypotézy o partnerovi na základe útržkovitých informácií, ktoré vôbec nemusia zodpovedať realite. Navyše, na nete sa ľudia obyčajne prezentujú inak, obvykle lepšie, než je skutočnosť."
Na jednej strane je super vedieť, či máme spoločné záujmy a či nám pripadá v pohode. Na druhej strane však vieme človeka odsúdiť skôr, než sa na nás usmeje.
Prečo to teda vôbec robíme? "Za takýmto preverovaním je veľká potreba chrániť sa, akoby už na začiatku očakávali nejaký podraz, sklamanie. Chceme urýchliť prirodzený proces, nerešpektujeme partnerovu potrebu nenarušiť jeho súkromie," vysvetľuje psychologička.
Nekonečno možností na konci prsta
V minulosti si ľudia vyberali „polovičku“ hlavne spomedzi priateľov, spolužiakov, kolegov či susedov. Aj keď to stále funguje aj takto, za posledné roky sa čoraz častejšie spoznávame s partnermi, ktorých by sme s veľkou pravdepodobnosťou nemuseli nikdy v živote ani stretnúť. Deje sa to vďaka obľúbeným zoznamovacím aplikáciám.
Zaoberajú sa tým aj výskumníci Josue Ortega z britskej University of Essex a Philipp Hergovich z Viedenskej univerzity. Tí napríklad zistili, že zoznamovacie aplikácie prispievajú k rastu počtu medzirasových vzťahov v USA.
Online zoznamovanie zmenilo dynamiku, akou sa v minulosti vytvárali vzťahy. Dostalo sa už na druhé miesto medzi spôsobmi, akými sa stretávajú heterosexuálne páry. U homosexuálnych dvojíc je to dokonca najpopulárnejšia možnosť.
A niet sa čo čudovať – výber potenciálnych adeptov na lásku máme na dosah prstov, kedykoľvek máme chuť pozrieť si „ponuku“. Môžeme si pritom pohodlne nastaviť kritériá, akého partnera by sme chceli, a najprv si ho „oťuknúť“ pri písaní si.
(zdroj: Rawpixel)Záleží vôbec na tom, ako sa s dvojica zoznámi – či cez kamošov, alebo cez appku? „Je tu určitý rozdiel. Keď sa zoznámia „naživo“, majú k dispozícii obraz o človeku na základe všetkých vnemov, teda akýsi plnohodnotnejší, neskreslený . Rozhodujú sa celkom slobodne, či ešte chcú v stretávaní pokračovať,“ vysvetľuje psychologička Renáta Kočišová.
Nech prvý hodí kameňom ten, komu sa nestalo, že si po krátkom písaní predstavoval na druhom konci linky dokonalú osobu, s ktorou to už určite vyjde, no s osobným stretnutím prišlo vytriezvenie. „Pri zoznamovaní cez aplikáciu sa rozhodujeme na základe skreslenej predstavy o danom človeku a často si ho dokreslíme a prifarbíme tak, ako to potrebujeme,“ hovorí psychologička o úskaliach ľudskej fantázie, ktorá vie zabrať na plné obrátky.
„Potom pri reálnom kontakte sa stáva, že ešte 'fičíme' v tejto predstave, nevnímame signály, ktoré dostávame, pretože si túto predstavu nechceme dať zobrať, a robíme tak so sebou určitý kompromis – prijímame aj to, čo by sme si za iných okolností nevybrali. To sa potom, samozrejme, ukáže neskôr,“ opisuje Kočišová potenciálne nebezpečenstvá, ktoré so sebou nesie online zoznamovanie.
Social media official
Do vzťahových míľnikov pribudla novinka – zverejnili ste už svoj vzťah na sociálnych sieťach?
Ľudia sa v tomto obyčajne delia na dva tábory. Jedna časť k tomu pristupuje opatrne alebo ani necíti potrebu prezentovať svoj ľúbostný život „po fejsbúkoch“.
Druhá skupina považuje vzťah za oficiálny, až keď o ňom informujú cez virtuálny priestor.
V tejto otázke platí, že koľko ľudí, toľko chutí. No za prehnanou snahou dokázať svoju lásku na facebooku sa môže skrývať aj neistota či maskovanie skutočných problémov, pre ktoré vzťah vôbec nie je taký ideálny, ako pôsobí zo zamilovaných fotiek.
(zdroj: Rawpixel)Láska cez písmenká
Oproti minulosti je vďaka internetu a smartfónom jednoduchšie udržiavať vzťahy na diaľku či zvládnuť obdobie odlúčenia pre prácu či štúdium. Až 78 % respondentov v Huawei prieskume súhlasí s tým, že smartfón je na to skvelý nástroj.
Dávno sú preč časy, keď na odpoveď od milého bolo treba čakať celé dni a vyčkávať poštára v okne. Ani sa už netreba báť, že telefón dvihne frajerkina mama.
Smartfóny a internet nám umožňujú byť v neustálom kontakte a ten prebieha zvyčajne v písomnej forme. A hlavne si tak môžeme posielať vtipné obrázky, gifká, rôzne webové odkazy - alebo aj niečo pikantnejšie - čo teda naši rodičia kedysi rozhodne nemohli.
Pravidlá bezpečného sextingu: Aké aplikácie si stiahnuť, aby vaše nahé fotky neunikli na web? Čítajte Veľa vecí môžeme riešiť v reálnom čase a nemusíme čakať do osobného stretnutia, aby sme tomu druhému hovorili o podrobnostiach našich dní. Je to pre vzťah skôr užitočné alebo škodlivé? „Je fajn, keď môžeme rôzne praktické a organizačné veci riešiť bezprostredne, určite je to pomoc,“ myslí si psychologička.
No aj tu si treba dať pozor, takže Renáta Kočišová jedným dychom dodáva: „Riešiť rôzne vzťahové témy cez messenger vôbec neodporúčam. Jednak je informácia skreslená, keďže k nej nemáme neverbálnu zložku – tón hlasu, úsmev, reč tela, nemôžeme sa partnerovi dívať do očí, ale tým sa aj vyhýbame priamej konfrontácii. Inak sa hovoria veci priamo do očí a inak, keď sa iba „položia na papier“. Navyše, nevieme, v akej nálade a kde táto informácia partnera zastihne, či vôbec má čas sa tomu venovať, napríklad môže byť v práci.“
(zdroj: Rawpixel)Instantná žiarlivosť
Zvykli sme si, že tí druhí sú neustále k dispozícii. Potom stačí, že frajer hodinu neodpíše hodinu a nevieme, čo je za tým. Okamžite sa nám v hlave zapnú kontrolky – stalo sa mu niečo alebo pred nami niečo neskrýva.
Samozrejme totiž vieme, že stále lajkuje fotky bývalej na instagrame a že má v priateľoch tú podozrivú ryšavku, pri ktorej si nie sme isté, či si na ňu nemáme dať pozor.
Aj keď prehrabovanie sa profilmi, starými fotkami a osobami, ktoré komentujú partnerove príspevky, ešte nikomu na duševnej pohode nepridalo, málokto odolá pokušeniu občas si toho druhého „preklepnúť“.
S veľkou pravdepodobnosťou ste si na vlastnej koži vyskúšali, že sociálne siete môžu prispievať k žiarlivosti či pocitu neistoty vo vzťahu. Problém nastáva hlavne vtedy, ak je už dôvera vo vzťahu nejakým spôsobom narušená.
„Vzťah je proces a čím väčšia je blízkosť a bezpečie medzi partnermi, tým väčšia je šanca, že nebudú mať potrebu niečo skrývať. Ale na blízkosti a bezpečí treba pracovať,“ upozorňuje psychologička.
Smartfón ako piate koleso na voze
Každý si chce vybaviť telefónom to, čo potrebuje, len treba ustrážiť tú hranicu, aby sme sa mu nevenovali viac ako človeku, ktorý sedí oproti nám. Podľa prieskumu Huawei asi 55 percent ľudí nemá rado, keď niekto preruší rozhovor pre telefonát, ale až 70 percent ľudí otravuje, ak si ten druhý kontroluje správy alebo odpisuje iným ľuďom.
Polovica respondentov sa už niekedy pohádala s partnerom pre používanie smartfónu. Či už pre nevhodné použitie, alebo preto, že s ním jeden z dvojice trávil priveľa času. Ale takmer rovnaké množstvo ľudí sa už niekedy škriepilo pre jeho nepoužívanie. Oheň na streche vtedy vznikol pre neodpovedanie na hovor, neodpisovanie alebo málo interakcie na sociálnych sieťach.
(zdroj: Rawpixel)Od radosti nevieme čo so sebou
Máloktorý mladý pár čaká na svadbu ako na dvere k sexu. Ani so spoločným bývaním si dvadsiatnici veľmi nelámu hlavu. Spoločnosť to už neodsudzuje ako niečo amorálne a do spoločnej domácnosti často dláždia cestičku ekonomické dôvody. Zohnať slušný byt a ešte slušnejších spolubývajúcich vie byť totiž dosť veľká výzva, nehovoriac o tom, že vlastné bývanie je pre mnohých z nás len hmlistý sen.
Často necítime, že sme dosť zabezpečení na to, aby sme mali dieťa. A tak posúvame zakladanie rodiny, svadby a deti na vyšší vek, než v akom boli naši rodičia, keď sa nás rozhodli priviesť na svet.
Podľa Renáty Kočišovej však v odkladaní záväzkov nie sú len ekonomické dôvody. „Veľa mladých ľudí je neochotných dospieť – chcú si radšej užívať život a nebrať na seba zodpovednosť, záväzky. Túto neochotu pripisujem určitej povrchnosti, s akou sa vzťahy vnímajú – nechcem sa zaviazať, chcem mať jednoduchšiu cestu ísť z toho von.“ Súvisí to aj s naším rýchlym tempom života: „Vyznačuje sa netrpezlivosťou – všetko chcem hneď, nechce sa mi riešiť, čakať... Je to zložité a na túto tému už existuje množstvo výskumov.“
(zdroj: Rawpixel)Asi najväčšou výhodou a zároveň nevýhodou sú pre mladú generáciu takmer neobmedzené možnosti nielen vo výbere partnera, ale aj v spôsobe, ako žiť svoj život. Túto slobodu vidí ako najvýraznejšiu zmenu oproti našim rodičom aj Renáta Kočišová: „V minulosti bolo akosi samozrejmosťou, že po škole si ľudia našli prácu, založili rodinu. Dnes sa ukončenie školy často stáva odrazovým mostíkom k ďalším príležitostiam – zarábať, študovať v zahraničí, cestovať. Alebo sa sústredia na budovanie kariéry, dosiahnutie určitého spoločenského statusu, chcú byť úspešní, výkonní. Na toto vyvíja spoločnosť veľký tlak a nie je ľahké mu odolať.“
Pri týchto veciach potom pre niektorých neostáva čas budovať pevné vzťahy a neustále na nich pracovať, pričom v skutočnosti nám chýbajú. „Veľa mladých ľudí trpí nedostatkom pocitu vlastnej hodnoty. Život zameraný na úspešnosť a výkon tento pocit nedostatočnosti a často aj osamelosti medzi ľuďmi ešte zintenzívňuje,“ hovorí psychologička.
Mazať či nechať tak?
Keď to teda nezvládneme a vzťah nevyjde, tiež sú tu otázky, ktoré sa kedysi riešiť nemuseli. Čo spraviť so všetkými virtuálnymi pripomienkami toho, že sme boli spolu? Zmazať si každú spoločnú fotku alebo túto súčasť nášho života nechať na sieti? Rovnako to je s tisíckami správ. Na niektoré fotky dokonca ani nemusíme mať dosah, lebo ich pridali iní ľudia.
A aj po rozchode to láka na to, aby sme tajne sledovali, čo má bývalý nové a či už za nás našiel náhradu.
No hoci to vyzerá, že všetko pracuje proti tomu, aby sme mohli mať šťastné vzťahy, láska si ešte vždy vie nájsť cestu do našich životov. Už len zvládnuť používanie zdravého rozumu a empatie, aby technológie boli dobrými sluhami, nie zlými pánmi.
Všetci o nás hovoria, málokto nám rozumie. Aká je generácia mladých, ktorí si už nepamätajú socík? Čítajte
