Fotky tohto Slováka dokazujú, že Nízke Tatry stoja za návštevu

To sme vám ukázali už na fotkách Pavla Kulkovského.

Prečítajte si tiež: Slovenský fotograf zachytil krásu Tatier z Chopku. Nič krajšie dnes na internete nenájdete Čítajte

Krásu tohto pohoria sa však rozhodol zachytiť aj ďalší fotograf, Majo Chudý.

Tomu sú Nízke Tatry zo všetkých pohorí najbližšie, pretože v nich trávil čas už odmalička. "Už ako malého chlapca ma rodičia ťahali po hrebeni, vtedy sa u mňa začal vyvíjať vzťah k prírode a turistike," povedal Majo pre Fičí.

(zdroj: Majo Chudý)

Poriadna turistika však prišla až o desaťročie neskôr.

"Strávil som 4 dni a 4 noci na horách, len s pár hodinovými prestávkami na spánok. Moje prvé nocovanie na horách sa odohrávalo na vrchu Dereše. Nad Horehroním modrá obloha, na západe oranžový obzor, posledné slnečné lúče oblizovali mraky a na Liptove búrka," spomína 33-ročný fotograf.

(zdroj: Majo Chudý)

Letné búrky aj prehánky zvyknú často znepríjemňovať fotografovanie. Majovi však dali viac zabrať zimné podmienky, keď sa do Nízkych Tatier vybral znova.

"Začiatkom marca sme sa s kolegom Filipom vybrali na Ďumbier. Okolo desiatej večer sme vyrazili z parkoviska na Trangoške. Celú cestu nám fúkal slabučký protivietor, po dvoch hodinách sme konečne dosiahli sedlo, kde sa nám otvoril severovýchodný obzor. Práve z toho smeru fúkala silná víchrica, ktorá ma zopárkrát sfúkla z chodníka," spomína fotograf.

V nulovej viditeľnosti sa snažili nájsť chatu M.R. Štefánika, záveje sa však tvorili každou minútou, a tak vôbec nemali pojem o turistickom chodníku. "Po asi polhodine sa nám podarilo nájsť chatu, no keďže sa počasie neumúdrilo, okolo tretej ráno sme sa rozhodli ísť dole. Po desiatich minútach sme zišli do doliny, do závetria a konečne sa nad nami otvorila obloha. Aby som nešiel domov s pocitom neúspechu, spravil som jednu asi hodinovú časozbernú fotografiu," opisuje tak trochu neúspešný výlet.

(zdroj: Majo Chudý)

Výjazdov, z ktorých sa vracal domov bez jedinej fotky Nízkych Tatier, bolo veľa.

"Na Chopku ma desiatky krát zradilo počasie a znížilo viditeľnosť na pár metrov. Neskôr mi ale všetky tie nezdary Chopok vynahradil jednou fotkou. V skorých ranných hodinách sa mi podarilo zachytiť poslednú vlnu z geomagnetickej búrky a vyfotografovať polárnu žiaru, ktorá je v našich končinách stále veľkou vzácnosťou."

(zdroj: Majo Chudý)

Ani to mu však nezabránilo v tom, aby sa do Nízkych Tatier opäť vrátil. A konečne mu vyšlo aj fotenie.

S kamarátom Filipom sa vybral na Poľanu a hoci nestihli západ slnka, krásne zábery nafotil aj bez toho.

"Keď som sa snažil časozberne zachytiť prírodu, Filip si všimol, že tu nie sme sami. Zasvietil som s čelovkou a len pár metrov od nás líška. Vôbec sa nás nebála a po malej chvíli pokojne odkráčala preč. Prekvapenie prišlo, až keď som sa vrátil s k batohu, ktorý som nechal asi 30 metrov ďalej. Objektívy porozhadzované po okolí, púzdro na objektívy roztrhané a kábel od vyhrievania objektívu odhryznutý. Jeden objektív, zhodou okolností ten najdrahší, sa jej tak páčil, že ho odniesla až niekoľko metrov od batohu. Nechala ho na zľadovatenom snehu len asi meter nad zrázom, kde by padal hlboko do Vajskovskej doliny," spomína Majo.