Vo februári sa zase raz dostala na pretras téma sporného Istanbulského dohovoru. Ide o dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Za Slovensko podpísala dohovor ešte v roku 2011 vláda Ivety Radičovej, ratifikovať sa nám ho však nepodarilo.
Výhrady k zneniu dohovoru má najmä SNS, proti dohovoru sa však bojuje aj v kostoloch - na omšiach sa pred dvoma rokmi čítal pastiersky list proti prijatiu dohovoru a internetom fičali kázne Mariána Kuffu o Istanbulskom zle, ktoré šírili najmä konšpiračné weby.
Nič také sa v Istanbulskom dohovore nepíše. Robert Fico na tlačovej besede povedal, že „pokiaľ nebude zabezpečený úplný súlad dohovoru s Ústavou Slovenskej republiky, predovšetkým s definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy, nikdy nedám súhlas na to, aby ho vláda predložila na ratifikáciu.“ Podľa premiéra ohrozuje definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy časť dohovoru, ktorá hovorí o stereotypoch a rodovej rovnosti v zmysle odstraňovania tradičných rolí žien a mužov v rodine. Pravdou však je, že manželstvá LGBTI osôb sa v dohovore nespomínajú ani len jedným slovom.
Hoci premiér Robert Fico na tlačovke k dohovoru opäť spomínal migrantov („Ak prichádzajú k nám, nech nás rešpektujú, tak ako by oni očakávali od nás, keby sme išli k nim. Aj k tomuto smeruje môj opakovaný výrok, že som principiálne proti vzniku ucelených moslimských komunít na Slovensku.“), táto téma nemá s dokumentom absolútne nič spoločné.
Žiadne takéto tvrdenie sa v dohovore nenachádza a pravdivé nie sú ani tvrdenia o diktáte Bruselu, ktoré vo svojich kázňach šíri napríklad kňaz Marián Kuffa. Na tvorbe dohovoru sa totiž nepodieľali neslováci a úradníci z Bruselu, odtrhnutí od reality, ktorí nám chcú diktovať, čo máme robiť. Istanbulský dohovor vznikol na pôde Rady Európy, kde má svoje zastúpenie aj Slovensko – napríklad v Parlamentnom zhromaždení či vo Výbore ministrov. Na znení dohovoru pracovala v rokoch 2009-2011 pracovná skupina s názvom CAHVIO, v ktorej boli predstavitelia členských štátov Rady Európy vrátane zástupcu Slovenskej republiky.
V dohovore nič také nie je – akurát článok 14 dohovoru hovorí o tom, že zmluvné strany prijmú potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály o rovnoprávnosti mužov a žien a nestereotypných rodových rolí. To má Slovensko v zákonoch už teraz – obsahuje ich napríklad Školský zákon alebo Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Istanbulský dohovor teda nemení nič na tom, že rodičia majú právo vychovávať deti v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Rovnako sa nemení ani možnosť navštevovať náboženskú výchovu, ktorá je na našich školách garantovaná.
10. Nachádza sa v Istanbulskom dohovore táto veta?