Naša cesta po Vietname sa začala dobre. Tri dni strávené v meste Hanoj boli plné kurióznych výjavov, život ohrozujúcej premávky a fenomenálneho street foodu.

Počasie nám bohužiaľ nepraje, preto sa na poslednú chvíľu rozhodneme, že oblasť Sapa si necháme na inokedy.

Je neustále pod mrakom a občas spŕchne. Namiesto trekkingu po ryžových poliach Sapa teda zamierime do zátoky Ha Long alebo Dračej zátoky, ktorá je zapísaná aj na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Nemáme objednanú žiadnu prehliadku, a preto si radi necháme poradiť od recepčných v našom hoteli v Hanoj.
Na druhý deň ráno nás už vyzdvihne minivan so sprievodcom. Mrholí a chvíľu trvá, kým vyzdvihneme ostatných cestujúcich.
Ako sa ukáže, zíde sa celkom zaujímavá skupina ľudí: mladý austrálsky pár, tri Nemky, Britka, Novozélanďan, kórejský pár či Malajka. Všetci sme sa v tomto dobrodružstve úplnou náhodou a netušíme, čo nás čaká.

Náš sprievodca je mladý usmievavý chalan, ktorý nás ešte v minivane zasype množstvom informácii o zátoke Ha Long Bay. Zapamätám si hlavne legendu, ktorá sa so zátokou spája.
Keď vznikal Vietnam, krajinu ohrozovali zahraniční votrelci. Vietnamci teda požiadali o pomoc Dračiu matku a jej deti. Keď útočníci priplávali k vietnamským brehom, draky vrhli do vody stovky perál, ktoré sa zmenili na skalnaté ostrovčeky. Vytvorili tak bariéru, ktorá votrelcom zabránila dostať sa do krajiny.
Keď prvýkrát uvidíme zátoku Ha Long, je nám jasné, že tá legenda nemusí mať ďaleko od pravdy.

Dorazíme na terminál, kde sa máme nalodiť. Okamžite si všimneme, že tých lodí je akosi priveľa. Ich počet sa zrejme nijakým spôsobom nereguluje, práve naopak. Ako keby bolo domácim úplne jedno, že tou flotilou znečisťujú zátoku.
Keď sa nášho sprievodcu opýtame, či štát nejakým spôsobom kontroluje toto územie, iba sa zasmeje a pokrčí plecami. Odpad z výletných lodí navyše končí priamo vo vode.
Náš program je nabitý od rána do večera.
Konkurencia je tvrdá, a preto sa mnohé agentúry pokúšajú ponúknuť niečo originálne. Sprievodca nám doslova nedá vydýchnuť. Veselo nám rozdáva inštrukcie, ktoré sú tak trochu rozkazy.
Zložíme si veci v kajutách a už aj máme byť nastúpení na palube, keďže nasleduje prehliadka jaskyne Thien Cung. Loď pláva pomedzi zelené ostrovčeky, ktoré v hmle vyzerajú až hrôzostrašne. Občas to vyzerá ako scéna z hororu.

Z jaskyne je dobrý výhľad na časť zátoky a aspoň si utvoríte obraz o tom, ako vyzerá z vtáčej perspektívy. Po jaskyni nás čaká výdatný obed na palube. Ak dúfame, že nás s plným žalúdkom nechajú chvíľu vydýchnuť, veľmi sa mýlime. Už na nás čakajú kajaky, ktoré nám majú pomôcť vytráviť.
Nie je veľmi teplo a slnko sme celý deň nezazreli ani na sekundu, napriek tomu pilne pádlujeme pomedzi ostrovčeky. Občas naberieme veslom nejaké tie odpadky vo vode, ktoré nás vlastne sprevádzajú po celej Ázii.

Narazíme aj na plávajúcu dedinku, respektíve zhluk jednoduchých búdok postavených priamo na vode, v ktorých žijú domáci. Ich dopravným prostriedkom je čln, a občas vidíte, ako plávajú k výletným lodiam a ponúkajú na predaj drobnosti ako zapaľovače či papierové vreckovky. Priblížia sa k lodi a klopkajú na okienka kajút.

Po výlete na kajakoch nás čaká hodina varenia pre začiatočníkov.
Sprievodca si dá zásteru a učí nás, ako sa robia pravé vietnamské rolky. Tie čerstvé, nie vyprážané. Nie je to nič ťažké, stačí niekoľko pokusov a aj tie najväčšie nemehlá produkujú výstavné rolky. Čo sme si pripravili, to si aj zjeme.
Ani po večeri nám sprievodca nedopraje oddych. Najskôr sa nás snaží navnadiť na nočný lov kalamárov. Nočný program okrem nespútanej zábavy zahŕňa karaoke, ktorým sú Vietnamci doslova posadnutí. Len v Hanoji sme ich narátali desiatky. Škoda, že my turisti sa hanbíme, a preto od srdca vyspevuje hlavne sprievodca a posádka. Vypočujeme si tak vietnamskú verziu piesní od Bon Jovi, Queen či Madonny. Zdá sa, že ani na diskotéke sa nezabavia tak dobre ako pri karaoke.
Na druhý deň ráno sme všetci rozbití a nevyspatí, sprievodca naopak srší energiou a v plavkách nás čaká na palube. Ideme sa totiž kúpať na pláž Ngoc Vung. Nakoniec ale do vody nevkročíme, keďže je chladno a zamračené.
Hneď po pláži je na programe návšteva farmy na perly, čo je celkom bizarnosť. Perlorodky tak vyprodukujú obrovské množstvo perál, ktoré však nemajú ani zďaleka takú vysokú hodnotu ako tie od voľne žijúcich. Bežný človek, samozrejme, nespozná rozdiel.

Pod dvoch pochmúrnych a hmlistých dňoch strávených v zátoke Ha Long sa vraciame do mesta Hanoj, odkiaľ sa letecky presunieme do Centrálneho Vietnamu, ktorý nás z celého pobytu očarí najviac.
