Americký fotoreportér James Whitlow Delano precestoval popri práci celý svet. Väčšinou sa venuje environmentálnym témam či takým, ktoré súvisia s ľudskými právami. James sa o problematiku životného prostredia zaujímal, odkedy si pamätá.
Spomína si na obdobie, keď bolo priemyselné znečistenie v USA také závažné, že sa dokázali vznietiť aj rieky. "Vedel som, že niečo nie je v poriadku," povedal James, ktorý v súčasnosti žije v Japonsku, pre Instagram Blog.
James však zostáva optimistom. Hovorí, že v okrem horiacich riek už videl aj návrat vodných vtákov a mnoho iných vecí, ktoré sa v prírode obnovili, čo na neho urobilo veľký dojem.
Po rokoch strávených fotografovaním sa rozhodol začať projekt Every Day Climate Change, v rámci ktorého fotografi z celého sveta poukazujú na problémy planéty svojimi zábermi.
Podvyživené matky jedia v nemocnici v Nigeri
Niger je jedna z najchudobnejších krajín na svete. Mnoho ľudí tam trpí podvýživou, vrátane matiek, ktoré kvôli tomu nevedia dojčiť, a preto sú podvyživené aj ich deti. Tento stav v krajine je spôsobený suchom, ktoré súvisí so zmenami klímy, demografickým rastom, chudobou a nedostatkom ornej pôdy.
Následky zmeny klímy zhoršia už teraz ťažkú situáciu miliónov ľudí v Afrike a vo svete a tiež môžu spomaliť ekonomický vývoj, zhoršiť konflikty vo svete a prispieť k migrácii ľudí.
Kalifornčania si užívajú zimu
Po veľmi suchom a teplom roku v Kalifornii sa ľudia vybrali do hôr Sierra Nevada, aby si užili trochu zimy. V januári v Kalifornii napadli len 3 percentá z priemerného množstva snehu, ktorý sa monitoruje už od roku 1964.
Smog pokrývajúci juhokórejský Soul
Keď Soul pokryl hnedastý smog, všetka verejná doprava bola zadarmo. Asi preto, aby mesto podporilo ľudí v tom, nech sa presunú z áut do prostriedkov hromadnej dopravy. Dať dopravu na deň zadarmo však nepomôže, kým väčšina elektriny bude pochádzať z uhlia a mestá nebudú projektované na používanie verejnej dopravy namiesto áut.
Kokosový strom v Togu stojí na kraji pobrežia poškodeného eróziou
Stúpanie hladiny morí je priamym dôsledkom globálneho otepľovania. Viac ako 7-tisíc kilometrov pobrežia od Mauritánie až po Kamerun postihuje erózia pobrežia, ktorá postupuje rýchlosťou 36 metrov za rok a narúša životy miliónov ľudí.
Vlády sa snažia zachrániť hlavne veľké mesta a priemyselné oblasti, stovky dedín na pobreží však ničí erózia. Kedysi to boli prosperujúce rybárske usadlosti, stali sa z nich však mestá duchov, ktoré čoskoro zhltne oceán.
Dobytčí ranč v Suriname
Aby mohol vzniknúť tento dobytčí ranč, musela sa odlesniť časť Amazonského pralesa v Suriname. Dobytok je najväčším zdrojom skleníkových plynov, vylučuje ich viac ako všetky autá na svete dokopy.
Na chov dobytka je okrem toho potrebné aj množstvo priestoru, čo na celom svete vedie k odlesňovaniu, pričom stromy absorbujú veľké percento emisií oxidu uhličitého a filtrujú vzduch, ktorý dýchame. Ich výrub prispieva k otepľovaniu planéty.
Somálske dievčatá kráčajú do školy
Viac ako dva milióny Somálčanov žijú v súčasnosti mimo domova kvôli vojnám a suchu. Zmena klímy zhoršuje situáciu krajín ako sú Somálsko, ktoré už aj tak trpia postupným zhoršovaním životného prostredia, rastom populácie a politickej nestability.
Roky neustáleho sucha sťažujú návrat do krajiny ľuďom, ktorí utiekli zo Somálska do Kene či Jemenu.
Jazero Tonlé Sap v Kamodži
Toto sladkovodné jazero zohráva významnú úlohu pri obžive v Kambodži. Teraz sa ocitlo v ohrození pre stavbu nových vodných priehrad v Laose a pre globálne otepľovanie. Každoročné dažde a pravidelné zaplavovanie jazera vodou z rieky Mekong sú nevyhnutné pre zavlažovanie kambodžských polí a pre rybolov, priehrady sú preto veľkým problémom.
Mladí muži kráčajú do svojej dediny v Etiópii
V Etiópii je málo dobrých ciest a sú ďaleko od seba, motorová doprava je medzi mestami a dedinami v horách stále zriedkavá. Obyvatelia ešte stále prekonávajú dlhé vzdialenosti medzi mestami pešo a sú závislí na svojich farmách a zvieratách
To spôsobuje, že sú závislí na dažďoch, ktoré boli minulý rok nezvyčajné silné. Po dekádach sucha sa dažde vrátili a boli natoľko silné, že podobne ako sucho ohrozovali potravinovú istotu. Humanitárni pracovaníci dávali ľuďom obilniny, aby predišli hladomoru.
Chlapec v indickej dedine Komic sedí na trávnatom poli
Tráva sa zbiera a používa sa ako krmivo pre dobytok počas zimy. Komic je dedina v Himalájach vo výške 4513 metrov nad morom. Pre desiatimi rokmi sa vďaka roztápaniu snehu napĺňalo 12 miestnych podzemných prameňov, teraz ich tu tečie už len 4 či 5 počas celého leta.
Otepľovanie spôsobilo, že padá čoraz menej snehu a zimy sú stále teplejšie. Nedostatok vody spôsobuje nedostatok trávy, ale aj iných plodín, ktoré dedina predáva, ako napríklad hrášok.
Ryba pláva popri blednúcom koralovom útese v Okinawe
Rašelinové riasy začnú obrastať mŕtve koraly po vyblednutí a zarastú miesta, na ktorých predtým dominovali koraly, a tie sa neobnovia. V roku 2016 zbledlo až 90 percent koralov na najväčšej lagúne Japonska Sekisei Lagoon, pričom 70 percent koralov zomrelo.
Zmena klímy veľmi negatívne ovplyvní tajfúnmi bičované ostrovy Ryukyu v Japonskej Okinawe. Ekonomika regiónu je závislá na turizme a rybolove, pričom obe tieto veci prosperujú len vtedy, ak je morský ekostystém zdravý. Blednutie koralov spôsobené zmenou klímy by bol pre oba tieto priemysly obrovským problémom. Ministerstvo životného prostredia pritom odhaduje, že koralové útesy v Okinawe by mohli do roku 2070 úplne vymrieť.
A nakoniec... Topiaci sa ľad v Grónsku
Ďalšie znepokojujúce zábery si môžete pozrieť na Instagrame Every Day Climate Change.
Slovenský fotograf zachytil krásu Tatier z Chopku. Nič krajšie dnes na internete nenájdete Čítajte
