
Kuala Lumpur, hlavné mesto Malajzie, veľkosťou a vyspelosťou tak trochu pripomína pripomína thajský Bangkok. Všade samé mrakodrapy, perfektne fungujúca doprava a obchodné centrá na každom rohu.

Multikultúrne mesto má čo ponúknuť, a potešia sa hlavne žrúti. Nájdete tu zastúpenie troch významných gastrokultúr a vo väčšine reštaurácií sa najete za v podstate smiešne peniaze.
Malajzia je, rovnako ako Indonézia, prevažne moslimská krajina. Malajskí moslimovia tvoria asi 67,4 % populácie. Druhí najpočetnejší sú Číňania s 24,6 % a trojicu etník dopĺňa 7,3 % Indov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že si tu spolu všetci nažívajú harmonicky, ale domáci nás ubezpečujú, že to tak, bohužiaľ, nie je. V politike to v súčasnosti škrípe, keďže si každý presadzuje to svoje a na ostatné etniká nehľadí.
Jedna vec ale spája bez ohľadu na rasu či náboženstvo: jedlo.
Najobľúbenejšou činnosťou obyvateľov Malajzie je jesť. Stále a veľa. Na otázku, čo sa dá na nejakom mieste v krajine robiť, pravdepodobne dostanete odpoveď, že tam dobre varia. Občas máme pocit, že ich nič iné nezaujíma.
Faktom však je, že málokedy preháňajú a Malajzia jednoznačne dobyje rebríček ako krajina, kde majú najlepšie jedlo. Presvedčíme sa o tom hneď v prvý deň na raňajkách v jednom z indických bistier, ktorých je v meste mnoho.

Ponuka je naozaj bohatá. Už skoro ráno si môžete žalúdok potrápiť pikantným indickým karí s čerstvo upečeným chlebom. My však dáme prednosť lahodným plackám roti, ktoré stoja pár centov a dokázali by sme ich jesť na kilá.
Nájdete aj niekoľko druhov sladkostí: indická verzia churros alebo vyprážané a extrémne sladké jalebi. Všetko to zapijete zázvorovým alebo masala čajom a na pár hodín ste vybavení.
Mešít je v meste veľa, ale tá najvyhľadávanejšia je jednoznačne Masjid Negara alebo Národná mešita.
Pozrieť sa môže ísť hocikto, ale už pri vstupe vám bude jasné, že tu platia iné pravidlá. Dostanete dlhý fialový plášť s kapucňou, ktorú si ženy musia počas celej návštevy nechať na hlave.
Nie je bohato vyzdobená, ale jej veľkosť je celkom úctyhodná. Naraz sa v nej môže modliť až pätnásťtisíc ľudí. Vo vnútri je niekoľko pracovníkov, ktorí vám povedia zaujímavosti o mešite.

Pred obedom si stihneme pozrieť aj najvýznamnejší čínsky chrám: Thean Hou. Architektúra je bohatšia a farebnejšia ako v mešite a Číňania si nerobia ťažkú hlavu ani s dress codom.
Takmer každý návštevník sa ešte pred vstupom do chrámu vonku v záhradke odfotí so sochou zvieraťa, ktoré mu podľa čínskeho horoskopu prislúcha. Vo vnútri chrámu si môžete dokonca sami vyveštiť budúcnosť pomocou rozhodených paličiek. Aj keď v tieto veci príliš neveríme a robíme to viac-menej zo zvedavosti, naše veštby sú celkom trefné. Aj keď... niektoré časti trochu nedávajú zmysel.


Pri Číne ostaneme aj počas obeda. Zavítame do reštaurácie, kde nenájdeme ani jedného turistu a všetky nápisy sú v čínštine. Všade naokolo sú pracujúci ľudia, hlavne biznismeni, ktorí sa sem prišli najesť z okolitých úradov.
Tento štýl obeda je taká menšia sociálna udalosť. Do stredu stola vám položia obrovskú misu s vývarom a na tanierikoch vám prinesú vami vybraté ingrediencie ako mäso, zeleninu, huby či kúsky opekaného cesta. Všetko to potom dáte variť do vývaru a namixujete si "polievku" podľa chuti. Tá, čo si dáme my, sa volá Bak Kuh Teh, lebo obsahuje bravčové rebrá.

Poobede nás čakajú hinduistické jaskyne Batu.
Sú to obrovské jaskyne vápencového pôvodu, ku ktorým vedie viac ako 270 schodov. Výstup po schodoch vám budú spríjemňovať opice, ktoré sú zároveň talentovaní zlodeji. Ak si nedáte pozor, ľahko vám niečo vytrhnú z ruky či ukradnú z hlavy slnečné okuliare.
Chrám je venovaný hinduistickému bohovi vojny Muruganovi, ktorého sochu v nadživotnej veľkosti nájdete priamo pred jaskyňami.


Ako sa na Malajziu patrí, ešte pred večerou si treba zahriať žalúdok nejakým tým aperitívom. Zastavíme sa v bare na vychladené čapované pivo a k tomu dostaneme za misku takzvaných piggy fries, čo sú v podstate pečené hranolčeky z ochuteného bravčového mäsa.
Na večeru zase schytáme miestnu lahôdku: kraby. V meste je viacero reštaurácií, ktorých špecialitou sú vyslovene kraby. Dostanete tácku plnú krabov, k tomu kladivko, a môžete sa zabávať.
Nie sme ukrátení ani o dezerty. Cenu o najväčšiu mlsku vyhráva cendol, čo sú farebné kúsky ryžovej múky v kokosovom mlieku, cukrovom sirupe a drvenom ľade. Obľúbime si aj hokkaido tortičky plnené lahodným syrovým krémom.
V meste je aj množstvo rooftop barov, kam si môžete zájsť na drink pri západe slnka a pozrieť sa, ako ďaleko až zašla civilizácia.

Pri prvej návšteve Kuala Lumpur sme urobili chybu a šli sme do hostela.
Dorazili sme neskoro večer a hneď na úvod sme sa dozvedeli, že sa stala chyba a naša izba je obsadená. Napokon sa nám podarilo vybaviť si jednoposteľové "izby" bez okna a s mrazivou klímou, ktorá sa nedala vypnúť.
Raňajky v cene v praxi vyzerali asi tak, že keď sme o deviatej ráno prišli do spoločenskej miestnosti, už sme na stole našli len omrvinky z chleba a prázdny pohár od marmelády. Hostia v hosteli, vrátane personálu, vyzerali skôr ako pacienti na odvykacej klinike a na recepcii bola nonstop pustená hlasná hudba.

Po tomto prešľape si povieme, že za tie peniaze si radšej prenajmeme byt aj za cenu, že nebudeme v centre mesta. Ukáže sa to ako perfektné rozhodnutie. Nájdeme si menší byt v obytnom komplexe s reštauráciami, posilňovňou, práčovňou a dvoma bazénmi, z toho jedným strešným. Každý večer si ideme zaplávať, pričom máme fantastický výhľad na nočné mesto.
Kuala Lumpur na nás urobí skvelý dojem a niečo podobné očakávame aj od ďalších miest, ktoré v Malajzii navštívime.
