Pre nás na Slovensku je úplne prirodzené, že privítame Nový rok 2018. Nie všetky krajiny to však majú rovnako. Za všetkým treba hľadať existenciu rôznych kalendárov, ktoré si ľudstvo v priebehu vekov vytvorilo.
Čína oslávi príchod roku 4716
Začiatok Čínskeho kalendára sa datuje ešte od roku 2637 pred našim letopočtom, keď sa cisár Huangdi ujal vlády. Jeho podstatu tvorí obeh planéty Jupiter okolo Slnka. V priebehu 60 rokov obehne Jupiter okolo Slnka 5-krát, a práve toto číslo tvorí aj 5 základných prvkov Čínskeho kalendára. Keďže Jupiter urobí jednu otočku okolo Slnka za 12 rokov, práve toľko trvá v Číne jeden rok.
Táto skutočnosť sa však týka aj iných ázijských krajín, v ktorých je tento kalendár používaný. Ide napríklad o Kambodžu, Mongolsko alebo Vietnam. A tak ako je aj u nás známy čínsky horoskop, ktorého podstatu tvoria zvieratá, rovnako aj čínske roky sú pomenované podľa ich rôznych druhov (napríklad rok 2018 bude „Rokom psa“).

Japonsko oslávi príchod roku 30
O tom, že Japonci majú väčšinou túžbu vytŕčať z radu svedčí aj fakt, že v tomto prípade sa v ich krajine uplatňujú dva kalendáre. Jeden sa začína datovať od narodenia Krista a druhý si nazvali ako tradičný. Pre tento druhý prípad je rozhodujúca vláda jednotlivých japonských cisárov, ktorí svoju vládnu éru vždy pomenujú (ide o akési motto ich vlády).
Dôkazom toho, že táto koexistencia dvoch rôznych systémov nerobí Japoncom žiadny problém je aj to, že na oficiálnych úradných dokumentoch si možno všimnúť dva dátumy – jeden podľa (nášho) Gregoriánskeho kalendára a druhý podľa súčasnej vládnej éry.

Etiópia oslávi príchod roku 2011
Mnoho zvláštností má aj Etiópsky kalendár, ktorý vychádza z pravidiel starovekej Alexandrie. Ako si je možné všimnúť, je 8 rokov pozadu oproti nášmu. Okrem toho, rok sa skladá z 13 mesiacov, pričom 12 z nich má po 30 dní a trinásty má len 5 alebo 6 dní v závislosti od toho, či ide o prestupný rok alebo nie. A aby toho nebolo málo, deň sa v Etiópii nezačína polnocou, ale až východom slnka.

India oslávi príchod roku 1939
Jednotný Indický kalendár bol vytvorený až v roku 1957. Jeho podstata vychádza z dávneho chronologického systému z obdobia Saka a využíva sa nielen v Indii, ale aj Kambodži.
Ani vytvorením tohto jednotného kalendára sa však nedá hovoriť o úplnej synchronizácii. Niektoré kmene a národy sa totiž odmietli vzdať svojich vlastných „nepísaných“ kalendárov. Tak sa vám môže stať, že pokiaľ sa niekedy v Indii ocitnete, stretnete sa s oblasťami s rôznymi časovými pásmami.

Severná Kórea oslávi príchod roku 107
Rovnako ako Japonci, aj obyvatelia tejto krajiny využívajú tak Gregoriánsky kalendár, ako aj tzv. kalendár Juche. Tento sa používa od 8. júla 1997. Odpočítavanie sa začína rokom 1912, ktorý je rokom narodenia panovníka Kim Il-sunga, zakladateľa a večného prezidenta krajiny.
V tomto kalendári však absentuje rok „0“, keďže za rok panovníkovho narodenia je považovaný rok „1“. V prípade oficiálnych úradných dokumentov sa môžete stretnúť s uvedením dvoch dátumov (ten podľa Gregoriánskeho kalendára býva uvedený v zátvorke).

Thajsko oslávi príchod roku 2561
Thajsko je tiež jednou z krajín, ktorá funguje s koexistenciou dvoch kalendárov. Oficiálne sa v krajine postupuje podľa Budhistického lunárneho kalendára, ktorý sa začína odpočítavať od chvíle, keď Budha dosiahol nirvánu. Využíva sa aj na Srí Lanke, v Kambodži, na Laose alebo v Mjanmarsku.
Výnimkou sú však situácie, ktoré sa týkajú hlavne turistov, cudzincov alebo úradníkov, keď sa postupuje podľa Gregoriánskeho kalendára. Väčšinou sa to týka dátumov spotreby rôzneho druhu tovaru alebo úradných dokumentov.

Izrael oslávi príchod roku 5778
Za jeden z najbizarnejších možno označiť Hebrejský kalendár, ktorý sa oficiálne používa spolu s Gregoriánskym v Izraeli. Je to akýsi „kalendár budúcnosti“, ktorého korene siahajú vraj až do roku 3761 pred naším letopočtom. Podľa neho sú určované všetky židovské sviatky, narodeniny blízkych alebo iné významné udalosti.
Nový mesiac sa začína počítať odvtedy, čo sa Mesiac na oblohe objavil vo fáze novu. Navyše, prvým dňom v roku („Rosh Hashanah“) môže byť len pondelok, utorok, štvrtok alebo sobota. A aby bola zachovaná táto podmienka, predošlý rok sa zakaždým predlžuje o jeden deň.

Pakistan oslávi príchod roku 1439
Niektoré moslimské krajiny postupujú podľa Islamského kalendára, ktorého prvé dni sú spojené s migráciou proroka Mohameda a prvých moslimov do Mediny (rok 622 nášho letopočtu – tvz. Hirja). Podobne, ako je tomu v prípade Etiópskeho kalendára, aj tu deň začína až východom slnka a nie polnocou, ako sme my zvyknutí.
Dĺžka roka je v tomto kalendári o 10 – 11 dní kratšia a jednotlivé mesiace sa striedajú v závislosti od ročných období. Znamená to, že aj mesiace, ktoré boli v jeden rok súčasťou leta, sa na druhý rok môžu stať zimnými mesiacmi, a naopak.

Irán oslávi príchod roku 1397
Napokon, v Iráne a Afganistane sa obyvatelia riadia Perzským kalendárom, nazývaným aj Slnečný kalendár „Hirji“. Vytvorený bol skupinkou astronómov, vrátane známeho básnika Omara Khayyama.
Rovnako, ako je tomu v prípade Islamského kalendára, aj tu je rozhodujúcim okamihom začiatku tzv. Hirja. Je tu však zásadný rozdiel. Jednotlivé mesiace sa v tomto prípade riadia podľa solárneho roku, v dôsledku čoho má každý mesiac presne určené zaradenie do toho - ktorého ročného obdobia.
Týždeň sa začína v sobotu a končí v piatok, ktorý je zároveň aj jediným dňom v týždni, kedy sa nepracuje.


Zdroje: brightside.me, cluebees.com