Čína, ktorá je štvrtá najväčšia krajina sveta (po Rusku, Kanade a USA), v súčasnosti používa len jeden oficiálny čas.
Predtým, ako rozoberieme výhody a nevýhody jedného časového pásma v tak obrovskej krajine, pozrime sa na Čínu pred rokom 1949. Po páde cisárstva v roku 1912 nastal v Číne chaos.
Krajinu spravovali vojenskí velitelia, čo zapríčinilo, že sa Čína začala rozpadať na drobné štátiky a oblasti. K moci sa dostala nacionalistická strana a vznikla Čínska republika. V krajine sa zaviedlo 5 časových pásiem.
Tieto časové pásma však nevydržali dlho. S nástupom komunistického režimu sa Mao Ce-tung rozhodol zaviesť len jedno časové pásmo. Svoje konanie odôvodnil veľmi stručne: „Jeden národ, jedno časové pásmo.“ Toto časové pásmo, známe aj ako pekinský čas (UTC:+8), sa v Číne používa dodnes.

Jedno časové pásmo sa zaviedlo najmä z dôvodu konečného zjednotenia Číny a centralizácie.
V praxi to znamenalo, že robotníci naprieč celou Čínou museli pracovať a počúvať propagandistické piesne z miestnych rádií v rovnaký čas. Tento čas sa však nevolá pekinský len tak. Ďalší z dôvodov na zavedenie jednotného časového pásma pre celú Čínu bola aj zmena hlavného mesta. Peking, ako hlavné mesto Číny, potreboval viac právomocí a vplyvu.
Po zavedení nového času nastal v krajine na istú dobu zmätok. Krajina však nemala čas riešiť nejaké časové pásmo počas hladomorov a prudkých reforiem, ktoré zaviedol Mao Ce-tung. Ľudia si zvykli a väčšina z nich nechce viac časových pásiem. Najmä preto, že väčšina obyvateľov Číny žije na východe, kde zmenu nepociťujú.

To sa však nedá povedať o západných obyvateľoch Číny. Problém nastáva v oblasti Sin-ťiang na severozápade krajiny. V tejto oblasti žije veľký počet Ujgurov. Je to etnická skupina tureckých moslimov, ktorá žije prevažne na severozápade Číny. Tí sa rozhodli používať vlastný čas (UTC:+6).
V meste však žijú aj tradiční Číňania, ktorí používajú pekinský čas (UTC:+8). V tejto oblasti vychádza slnko o 10:00 a ľudia zvyčajne večerajú okolo polnoci. Infraštruktúra mesta funguje vo veľmi zvláštnych hodinách, prvé mestské linky začínajú premávať okolo ôsmej hodiny ráno.
Ani študenti to nemajú ľahké. Národné testy, ktoré sa v Číne píšu v rovnaký čas, musia totiž písať v noci. Zaujímavé je tiež, že ak prejdete cez hranicu medzi Afganistanom a Čínou, časový posun pri prechode je tri a pol hodiny! V tejto oblasti je zvýšený výskyt ľudí s poruchou spánku a bolesťami hlavy.
Jednotný čas má však aj výhody. Medzi jeho hlavné výhody patrí jednoduchšia administrácia krajiny. Zostáva však na zamyslenie, či je táto výhoda dostatočne dôležitá a či pre západ krajiny nie je lepšie riešenie.

Zdroje: quora.com,nytimes.com,timeanddate.com