Len pred pár dňami sme vás informovali o tom, kto získal ocenenia MOST 2017. Tie sa udeľujú mladým ľuďom, ktorí svojimi dobrovoľníckymi aktivitami zlepšujú život sebe aj ostatným.
Ocenený bol napríklad Antifašistický festival, organizátori protikorupčných pochodov Dávid Straka a Karolína Farská, Juraj Hipš, OZ Odyseus či iniciatíva #somtu, ktorá priniesla do internetových diskusií slušnosť a empatiu.
Na chvíľu sme mali pocit, že s mladými ľuďmi to na Slovensku nie je také zlé.

A potom urobili výskumníci zo Slovenskej akadémie vied prieskum medzi Slovákmi a všetky naše nádeje razom padli.
Oslovili v ňom 1600 respondentov, ktorých sa pýtali 45 otázok. Zisťovali, aký majú ľudia postoj k politike, tradičným médiám, alternatívnym médiám, konšpiráciám či dôvere v spoločnosť. Otázky sa pýtali rôznych vekových kategórií, boli medzi nimi aj mladí ľudía. Za mladých považoval výskum ľudí vo veku 18 - 24 rokov.
Čo z prieskumu vyplynulo?
Mladých nezaujíma politika
Až 26 percent mladých uviedlo, že domácu politiku vôbec nesleduje a nečíta o nej žiadne články. Až 41 percent ľudí v rovnakej vekovej kategórii uviedlo, že si články o slovenskej politike v tlači alebo na internete pozrú zriedkavejšie ako raz za týždeň.
A nevedia, aké právomoci má prezident a kde je Severná Kórea
Na otázku, ktorú z daných právomocí nemá náš prezident, odpovedalo nesprávne 25 percent mladých ľudí. Pätina mladých narovinu priznala, že na ňu odpovedať nevie.
Takmer polovica mladých nevie, kto je ministrom zdravotníctva. Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny nepozná takmer 40 percent z nich. Rovnako len 40 percent z nich vedelo, koľko eurokomisárov má Európska únia a len 54 percent mladých vedelo na mape ukázať, kde je Severná Kórea.

Mladí veria konšpiráciám a alternatívnym médiám
Takmer 46 percent mladých rozhodne súhlasilo alebo skôr súhlasilo s výrokom "Nedôverujem tradičným médiám". Až 60 percent priznalo, že radi sledujú alternatívne médiá.
Až tretina všetkých ľudí odpovedala, že úplne alebo čiastočne súhlasí s výrokom, že za útokom na Dvojičky v septembri 2001 v New Yorku stála vláda USA.
„Vo verejných diskusiách často počuť o fenoméne falošných správ („fake news“), koniec-koncov, termín postpravdivý vyhlásil Oxfordský slovník anglického jazyka za slovo roku 2016. Tiež sa hovorí o rastúcom nezáujme o všetko, čo súvisí s tradičnou politikou. Nás zaujímalo, do akej miery takéto tvrdenia platia o Slovensku," povedal Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, ktorý prieskum realizoval.


Mladí trávia veľa času na Facebooku
Prekvapivé nie sú údaje o tom, koľko času trávia mladí na internete a na sociálnych sieťach. Osemdesiat percent z nich používa internet viac ako hodinu denne a až 65 percent respondentov uviedlo, že na Facebooku strávi viac ako hodinu denne. Len 3,5 percenta mladých uviedlo, že Facebook nepoužívajú.
„Samozrejme, to, že mladí sú na internete, vieme, na druhej strane dominancia Facebooku je dramatická, dá sa povedať, že to prekvapilo,“ povedal Draxler.
V roku 2017 tak mohli mladí zdieľať viacero nepravdivých správ, ktoré fičali slovenským internetom.
Spomeňme napríklad správu o tom, že na benzínkach v Bratislave sú ihly infikované HIV, ktorú šíril aj Štefan Harabin. Viacerým hoaxom čelili aj obchodné reťazce Lidl, Tesco či Kaufland a ľudí pobúril aj blog člena ĽSNS, ktorý tvrdil, že Rómovia budú hliadkovať vo svojich osadách a obciach za finančnú odmenu 561 eur mesačne. Pravdivá nie je ani koláž, podľa ktorej Slováci pracujú za 400 eur mesačne, kým migranti dostávajú tisíc.
Pred Vianocami fičali internety na nahrávke, na ktorej muž hovorí príbeh, ktorý údajne počul od kamaráta. Ten videl, že na vianočných trhoch v Bratislave vypadla moslimovi peňaženka. Keď ho dobehol a vrátil mu ju, moslim sa mu odvďačil medovinou a varoval ho, nech nechodí na vianočné trhy. Rovnaký príbeh sa šíril v uplynulých rokoch vo viacerých európskych metropolách.
A pripomeňme aj februárovú tlačovku Mariana Kotlebu, na ktorej sa chválil tým, že jeho vlakové hliadky zabránili hromadnému pokusu o znásilnenie 16-ročného dievčaťa. Aká bola pravda? Žena maďarskej národnosti vo vlaku zaspala, zobudila sa na to, že sa jej niekto dotkol a zľakla sa. Privolanej polícii následne opakovane sama potvrdila, že nedošlo k žiadnym dotykom sexuálneho charakteru.
Kotleba ďalej tvrdil, že boli vo vlaku "cudzí štátni príslušníci okradnutí skupinou asociálov". Cudzincom mala byť ukradnutá batožina, 40 eur a notebook. Polícia podľa Kotlebu na túto udalosť nijak nezareagovala. Aká bola pravda? V skutočnosti si len skupina kórejských turistov zabudla vo vlaku batožinu, ktorú sprievodca našiel a vrátil.

Neverte všetkému, čo čítate na internete.
