Viete, ako vznikli naše vianočné zvyky? Otestujte sa a možno sa dozviete niečo nové

Ani naši predkovia nezažívali zasnežené Vianoce, čo vyjadruje aj táto pranostika. Okolo Vianoc obvykle nastáva odmäk. Mýtus bielych Vianoc pomáhajú živiť rozprávky a reklamy, no meteorológia pracuje s termínom ,,vianočný odmäk". Ak aj okolo polovice decembra nasneží, tento sneh sa pred Štedrým dňom roztopí.

Oblátky sa piekli hneď v prvé dni po Lucii. Učiteľ už niekoľko týždňov pred Vianocmi vyslal školské deti po domoch s naučenou piesňou, aby vyžiadali obilie. Ukážka jednej takejto pesničky: Na deň svätej Kataríny prespevujú žiaci pilní, hej, gazdinky statočné, idú sviatky vianočné. Dajte žita na oblátky, už idú vianočné sviatky.

V mestách sa začali vianočné stromčeky ozdobovať na konci 18. storočia, na dedine ešte neskôr - na konci 19. storočia do 30. rokov 20. storočia. Vianočné darčeky sa začali dávať pod stromček až na začiatku 20. storočia.

Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie. V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Saturnálie boli sviatky v starovekom Ríme.

22.12.1882 bol dátum, kedy Thomas Alva Edison našim predkom ukázal vynález žiarovky na stromček.

Salónky sa považujú za typické maďarské vianočné sladkosti. Na Slovensko sa salónky dostali v 19. storočí spolu s vianočnými stromčekmi. Dá sa povedať, že naša tradícia stromčeka zdobeného salónkami je mix kultúr. Vianočný stromček pochádza z Nemecka a vešiame naň maďarské salónky.

V roku 1709 napísal niekoľko básničiek a myšlienok na kartičky a rozposlal ich svojim blízkym. Jeho myšlienky sa neskôr chopili dvaja tlačiari v Miláne, ktorí začali predávať maľované pozdravy. Zvyk sa postupne rozšíril a stal neodmysliteľnou súčasťou nielen vianočných sviatkov.

Taliansky šľachtic pozval budúceho svätca Františka z Assisi, aby strávil Vianoce na jeho panstve. Ten sa rozhodol usporiadať výjav, ako práve narodený Ježiško leží v núdzovom príbytku v chlieve na sene v jasličkách. Jaskyňu na vrchole skalnatého kopca pri dedinke Greccio upravil ako kaplnku. Sem pozval v noci 24. decembra dedinčanov zo širokého okolia. O polnoci sa rozozneli zvony a kopec sa rozžiaril mnohými svetlami z pochodní prichádzajúcich ľudí. V jaskynke boli jasle, oslík a teliatko, pri ktorých slúžil kňaz omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia, ktoré jediné podrobnejšie opisuje Kristove narodenie. Podľa tradície bola táto udalosť prvým „betlehemom“ a zároveň sa tu po prvýkrát slúžila polnočná omša.

Vznik adventného venca sa pripisuje pastorovi Johanovi Hinrichovi Wichernomovi, ktorý ho vyrobil v 19. storočí pre deti z domova. Tie sa rovnako ako dnešné deti nemohli dočkať Vianoc. Každý deň sa zapálila jedna sviečka. V bežný deň malá červená a v nedeľu veľká biela sviečka. Veniec mal 19 malých a 4 veľké sviečky.

Na vytláčanie medovníkov z drevených foriem bolo treba veľa sily, preto to bola mužská robota.