Deň vďakyvzdania je pre väčšinu z nás sviatok, ktorý poznáme len z amerických filmov a seriálov. Oslavuje sa vždy vo štvrtý novembrový štvrtok. Z pohľadu neznalého človeka vyzerá podobne ako Vianoce - rodina sa zíde pri spoločnom stole, navečeria sa a každý člen povie, za čo je v živote vďačný.

Prečo vlastne Američania oslavujú?
Mnohí Američania si oslavu prvého Vďakyvzdania v časoch "otcov pútnikov" predstavujú ako pokojnú večeru, pri ktorej sa zišli bieli osadníci z Anglicka a pôvodní obyvatelia, ktorí ich naučili, ako v novej krajine prežiť a zabezpečiť si obživu, a podelili sa o moriaka.
V roku 1621 sa konala trojdňová oslava žatvy, ktorej sa okrem pútnikov z Anglicka zúčastnili aj Indiáni z kmeňa Wampanoag. Mnohí práve túto udalosť považujú za spomínané prvé Vďakyvzdanie, aj keď vtedy ešte sviatok neniesol tento názov (a nejedol sa tam moriak).
Deň vďakyvzdania sa pod týmto menom v USA začal oslovovať v roku 1789, neskôr ho však zrušili. V roku 1863, počas občianskej vojny, zaviedol Abraham Lincoln Deň vďakyvzdania ako federálny sviatok. Mala to byť vďaka za víťazstvá Únie v bitkách počas občianskej vojny a tiež nástroj na posilnenie patriotizmu obyvateľstva.

(Hlavne bieli) Američania si tento sviatok síce užívajú, pre obyvateľov indiánskeho pôvodu je to deň smútku.
Od roku 1970 Indiáni v celých Spojených štátoch držia v Deň vďakyvzdania smútok a protestujú. Deň vďakyvzdania považujú za pripomienku vyvražďovania Indiánov pútnikmi. Svoj každoročný protest nazývajú National Day of Mourning, čiže Národný deň smútku.
Tradícia sa začala po tom, ako štát Massachusetts pozval vtedajšieho vodcu kmeňa Wampanoag Franka Jamesa, aby predniesol reč na oslave 350. výročia príchodu pútnikov na územie spomínaného kmeňa. Organizátori oslavy dostali prejav dopredu, zdal sa im však pre oslavy nevhodný, pretože témou slávnosti bolo bratstvo a reč bola príliš poburujúca.

Prejav vychádzal zo zápiskov jedného z pútnikov, ktoré zachytávali ich prvý rok na indiánskom území.
Ich súčasťou bolo aj predávanie domorodcov do otroctva, vykrádanie ich hrobov či kradnutie potravín. Pôvodnú reč organizátori prepísali, Frank ju však odmietol predniesť. Na protest proti snahe umlčať pôvodných obyvateľov sa vydal spolu so svojimi podporovateľmi protestovať k soche Massasoita, ktorý bol vodcom kmeňa v čase, keď priplávali pútnici, a predniesol tam svoju reč.
Odvtedy pôvodní obyvatelia na Deň vďakyvzdania protestujú a snažia sa upozorniť na zverstvá, ktoré na nich vykonali pútnici. Napriek tomu, že im pomohli prežiť v novom a neznámom prostredí, pútnici Indiánov okrádali, predávali do otroctva a zabíjali. Týmto skutočnostiam sa však stále nevenuje dostatok pozornosti a mnohí Američania o histórii sviatku nevedia.
"Nie je nič zlé na tom, najesť sa s kamarátmi a s rodinou, a povedala by som, že pre mnohých z nás, ktorých rodiny prežili genocídu, je obzvlášť dôležité to, že si môžeme spolu sadnúť a byť vďační za jedlo a čas, ktorý môžeme spolu stráviť," hovorí Mahtowin Munro, jedna z vedúcich organizácie United American Indians of New England, ktorá každoročne organizuje Národný deň smútku.
Hlavným problémom je podľa nej mytológia, keďže pretrvávajúci dojem väčšiny ľudí je, že pútnici a Indiáni si šťastne spolunažívali. "Domorodí obyvatelia sa len vyparili niekam do lesov alebo tak niečo, aby umožnili pútnikom európsku inváziu. Po celej krajine školy naďalej obliekajú malé deti ako pútnikov a Indiánov, pričom Indiáni privítajú pútnikov, sadnú si spolu za stôl a všetci hovoria, aké to je zlaté. To vôbec nie je to, čo sa stalo," upozorňuje Mathowin.
Aj vďaka Národnému dňu smútku a jeho medializácii sa však pôvodným obyvateľom USA darí upozorňovať na to, že pravda nie je úplne taká, ako sa ju deti učia v školách. Čoraz viac ľudí si začína uvedomovať, aké škody napáchala kolonizácia na domorodom obyvateľstve.
