Viac ako desať rokov sme si užívali prezidenta Ivana Gašparoviča. Nastal čas na jeho comeback.
Teda, aspoň virtuálny. V rokoch 2004 - 2014 bol Ivan slovenským prezidentom. Ako zatiaľ jedinému sa mu podarilo dostať sa do úradu prezidenta hlavy štátu dvakrát po sebe. Ivan po sebe zanechal nespočetné množstvo breptov, pár káuz, jeden zdvihnutý prostredník, veľa vtipov a dve knihy.

Knihy majú názov Myslím národne, cítim sociálne a Dôstojný život pre všetkých. Ako uvádza v ich úvodoch, "tieto krátke úvahy vznikali ako podnety z mojich príprav na oficiálne prejavy i mimo nich. Ale zaznamenával som si ich aj ako poznámky a impulzy z mojich stretnutí s občanmi rôznych profesií pri rozličných príležitostiach."
Áno, to sú tie knihy, ktoré nájdete vo výpredaji kníhkupectiev za pár centov.

My sme si ich prečítali a vybrali sme myšlienky, po ktorých už nikdy nebude váš život taký ako predtým. Zistili sme, že Ivan má mnoho tvárí.
Ivan ako strom
"Politik bez občanov je ako strom bez koreňov. Mimochodom, ten môj strom má národné korene a sociálnu korunu."
Ivan ako odborník na internet
"Slovenské učené tovarišstvo bolo akoby predznamenaním internetu. Vtedy nás kvôli činorodosti a podnikavosti prezývali Angličanmi Uhorska!"
Ivan ako obdivovateľ extrovertov
"Skúsme sa zamyslieť, ktorí ľudia majú úspech na spoločenských stretnutiach. Najskôr si získavajú našu pozornosť a priazeň tí, ktorí dokážu spoločnosť uvoľniť, zjednodušene povedané, pobaviť svojím rozprávačským talentom, humorom, bystrosťou úsudku."

Ivan ako ľudský človek
"Sme uponáhľaní, uzavretí a nevšímaví. Aj preto chcem zdôrazniť - buďme ľudia! Buďme ľudskí ľudia!"
Ivan ako Laco Borbély slovenskej politiky
"Z takto vynútenej, doktrinársky diferencovanej spoločnosti vyplynula aj sociálnotriedna podstata štátu, v ktorej mala dominovať robotnícka trieda. To vyžaduje poznať esenciálne komponenty moderného, nášho sociálne orientovaného štátu."
Ivan ako prehĺtač piluliek
"Jeden z mojich nepríjemných zážitkov minulého roka bolo zistenie, že medzi päťsto najprestížnejšími vysokými školami na svete som nenašiel ani jednu našu. Bola to horká pilulka, ktorú som aj ako bývalý pedagóg dodnes neprehltol."

Ivan ako študent
"Ako študent som sa naučil podčiarkovať si v knihe podstatné informácie červenou ceruzkou. Modrou som podčiarkoval informácie, ktoré ma zaujali."
Ivan ako básnik milujúci metafory
"To, čo som práve vyslovil, iste nie je vytrhnutím tŕňa z päty nášho školstva, len konštatovaním, že v päte je zalomený tŕň, ktorý nás omína a ktorý treba odstrániť."
"Rodná zem má svoje kúzlo, svoju chuť a vôňu a človek k nej priľne, poddajúc sa jej tajomnej sile."
Ivan, ktorému záleží
"Človek má rád istotu. Neistota mu sťažuje život. Preto sa bráni pred samotou, odmietaním a znevažovaním. Trápi ma osud našej starnúcej populácie."

Ivan, ktorý sa nedokáže zmieriť s nešvármi
"Násilie páchané vo vnútri rodín, medzi mladistvými či deťmi, alebo mladistvých na ľuďoch v požehnanom veku, to považujem za nešvár, s ktorým sa nedokážem zmieriť."
Ivan, ktorý miluje ľudí a príslovia
"Keď sa po čase vrátim medzi ľudí, utvrdzujem sa v skúsenosti, ktorú tak jasne vyjadruje naše slovenské príslovie 'Každý chvíľku ťahá pílku'."

Nemáte začo, tu je na záver jeden Gandalfovič.

