Kapitán Danko v nedeľu 12. novembra odcestoval na oficiálnu návštevu Ruska.
Strana SNS priebeh návštevy dokumentovala na svojom Instagrame, vďaka čomu vieme napríklad aj to, že parlamentná delegácia najprv navštívila baletné predstavenie, kde Danko predal jednej z baletiek krásnu veľkú kyticu ruží.
Následne si uctil "padlých vojakov z vojny", pričom z fotiek bohužiaľ nie je jasné, či stihol pobozkať stuhy na venci.
Kremeľ vyrazil celej #crewSNS dych.
Kapitán sa podelil aj o zábery večernej prechádzky Moskvou.
V stredu 15. novembra vystúpil v Moskve pred poslancami ruskej Štátnej dumy s prejavom, v ktorom hovoril aj o tom, že bez silného Ruska nie je možný mier vo svete.
Danko má Rusko rád a o ruštine si myslí, že je to prekrásny jazyk, avšak nie dosť na to, aby sa naučil čítať azbuku.
Napísať si prejav dopredu je normálna vec (aj keď o Dankovi je známe, že vždy hovorí od srdca veci, ktoré cíti), menej bežné je napísať si ho foneticky. A úplne najmenej bežné je zavesiť ho v takej forme na internet. Strana SNS na svojej webstránke uverejnila celý prejav, ktorého väčšina bola v slovenčine, začínal sa však týmto ruským úvodom:

Ľudia na internete to hneď zaregistrovali a uvažovali, čo za tým asi je.
Niekto podotkol, že naučiť sa už prvú abecedu muselo byť pre neho celkom ťažké, iní uvažovali, ako by si prejav napísal, keby musel hovoriť napríklad po maďarsky. My sa prikláňame k názoru, že nechcel, aby si z neho aj v Rusku robili srandu podobne ako doma, stačí, keď breptá vo svojom materinskom jazyku.
Na Dankovu obranu však musíme povedať, že určite nie je jediný, kto si svoje prejavy píše foneticky - kto by si nepamätal na Jahnátkovo legendárne "Ví, politišns".
Ruština-neruština, minister zahraničných vecí Vaj Lajčák povedal, že nemá dobrý pocit z toho, že s ním Danko prejav neprekonzultoval, keďže v ten istý deň vystúpil v Európskom parlamente s prejavom aj prezident Kiska (ktorý tiež svoj prejav neprekonzultoval). Podľa Lajčáka by totiž mohlo mať na krajinu nepriaznivý dosah, ak by ich vystúpenia išli iným smerom. Kapitán povedal, že v tom problém nevidí, naopak požaduje od ministra vysvetlenie „nehorázneho komentovania“ svojho vystúpenia v Štátnej dume.

Hádať sa však môžu aj keď bude Danko späť doma, prejdime preto k poslednému bodu programu. Tým bola návšteva pravoslávneho chrámu svätej Ľudmily, kde sa Danko stretol s predstaviteľmi Pravoslávnej cirkvi na Slovensku a v Čechách. Otec Serefín tu požehnal nášmu národu a nakoniec došlo aj na to, na čo sme všetci čakali.
Bozkávanie objektov.

Tentokrát išlo o ikonu, ktorú predtým pobozkal aj kňaz. Dúfame, že návšteva splnila všetky Dankove očakávania a že sa a ministrom Lajčákom neprestanú spolu hrať pre takúto maličkosť.
