Mali ste už niekedy, keď vás ľudia vytočili pocit, že máte zvieratá radšej ako ľudí? Ak áno, nie ste v tom sami.
Štúdia, ktorej sa zúčastnilo 240 študentov, potvrdila, že ľudia majú zvieratá radšej ako ľudí.
Účastníci štúdie dostali jednu zo štyroch rôznych verzií vymysleného novinového článku o napadnutí neznámym útočníkom. Išlo o útok bejzbalovou pálkou, pričom obeť po ňom skončila v bezvedomí so zlomenou nohou a tržnými ranami. Obeťou bolo v závislosti od verzie ročné dieťa, 30-ročný dospelý, šteniatko alebo 6-ročný pes. Účastníci potom odpovedali na otázky, ktoré skúmali ich pocity z článku a úroveň empatie, akú voči obetiam prejavili.
Výskumníci predpokladali, že najväčší vplyv na účastníkov bude mať zraniteľnosť obetí, ktorá je daná vekom.
Citlivejšie by teda mali reagovať na šteniatka a bábätká. Ľudia však prejavovali podobnú mieru empatie voči šteniatku, bábätku aj dospelému psovi.
Najmenej empatie mali účastníci voči dospelému človeku. Zatiaľ čo na dospelých sa ľudia pozerajú ako na jedincov, ktorí sa o seba vedia postarať, dospelé psy sú v ich očiach skôr len prerastené šteňatá. Podľa výskumníkov ľudia vnímajú ľudia psy spolu s deťmi ako členov rodiny a nie ako zvieratá.

Potvrdzuje to aj britská kampaň spred dvoch rokov, ktorá zistila, že ľudia ochotnejšie darujú peniaze na pomoc zvieratám ako ľuďom.
Nezisková organizácia Harrison's Fund, ktorá sa zameriava na výskum liečby Duchennovej svalovej dystrofie, dala vyrobiť dve verzie rovnakej reklamy. Na jednej bola fotka psa a na druhom fotka malého chlapca, ktorú sprevádzal ten istý text: "Darovali by ste päť dolárov, aby ste zachránili Harrisona pred pomalou a bolestivou smrťou?"
Na prvej verzii letáku bol skutočný Harrison, osemročný chlapec, ktorý spomínanou dystrofiou trpí, a na druhej obrázok náhodného psa. Kampaň bežala na internete, kde verzia so psom prilákala 230 ľudí, čo je o vyše stovku viac ako verzia so skutočným Harrisonom.

Ďalšia štúdia, ktorý vyšla minulý mesiac v žurnáli Scientific Reports, sčasti vysvetľuje, preto sme takí naviazaní na našich psov. Psy totiž vnímajú naše výrazy tváre a ich prostredníctvom s nami komunikujú. Autori štúdie zistili, že psy robia oveľa viac výrazov, keď ich ľudia sledujú.

Vedci si doteraz mysleli, že psy výrazmi tváre ukazujú iba svoje emócie, podľa tohto výskumu sa však nimi snažia komunikovať s človekom, ktorý sa na nich pozerá.
