Prečo zívame?
Mohlo by sa zdať (a veľa ľudí si to aj určite myslí), že zívanie je obyčajným prejavom únavy alebo nudy. Z pohľadu vedcov však ide o pozitívnu reakciu organizmu, akýsi mechanizmus ochladzovania mozgu, ktorý je v nás zakorenený od dávnych čias, kedy sa od ľudí vyžadovalo, aby boli neustále v strehu a zachovávali si svoju ostražitosť. Zívanie teda dokáže nabudiť mozgové bunky a nie je prejavom únavy, naopak, napomáha sústredeniu.
Prečo je zívanie nákazlivé?
Určite sa vám už stalo, že ste čo i len sedeli vedľa niekoho, kto si zívol, a hneď to chytilo aj vás. Hoci by ste sa zívnutiu v takomto prípade akokoľvek bránili, nedá sa to. Výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou len to, že sa vám bude chcieť zívať ešte viac.
Otázke nákazlivého zívania sa vedci venujú už niekoľko rokov. Nezaoberali sa však týmto javom len u človeka. Zistilo sa totiž, že zívaním sa môžu nakaziť aj šimpanzy, vlky, alebo dokonca aj psy. Predpokladá sa však, že tento jav funguje s najväčšou istotou hlavne medzi jedincami, ktorí sú si geneticky alebo spoločensky bližší.
(zdroj: pexels.com)Dôvod, prečo je to tak, sa pokúšalo odhaliť viacero štúdií. Keďže ich výsledkom sú rôzne teórie, z ktorých väčšina je založená na inom podklade, tu sú tie najhlavnejšie:
1. Zívanie je prejavom empatie
Nakaziť sa zívaním môže byť nevedomý znak toho, že ste naladení na rovnakej emočnej vlne niekoho iného, rovnako, ako keď sa začnete automaticky usmievať alebo mračiť na toho, kto sa voči vám zatváril rovnako.
Vedci z Univerzity v Connecticute podporili túto teóriu vykonaním malej štúdie z roku 2010, podľa ktorej nákazlivé zívanie nebolo možné spozorovať u dieťaťa mladšieho ako 4 roky. Práve v tomto období sa v ňom totiž začína rozvíjať empatické cítenie a dokáže postupne rozpoznať aj emócie druhých.
Rovnako zistili, že mladí ľudia trpiaci autizmom, ktorí môžu mať vo všeobecnosti ťažkosti s pocitom empatie, boli menej náchylní k zívnutiu ako ich rovesníci, ktorí touto chorobou netrpeli.
Táto teória je dodnes kontroverzná a na jej podporu bude nutné v budúcnosti vykonať aj ďalšie štúdie. No aj v správe z roku 2015 bolo uvedené, že u ľudí so psychopatickými vlastnosťami bola zistená neurologická spojitosť s možnosťou nakazenia zívaním. Po absolvovaní štandardného psychologického testu osobnosti sa 135 vysokoškolským študentom zobrazili 10-sekundové videá zobrazujúce rôzne pohyby tváre, vrátane zívnutia. Test ukázal, že čím má daný človek v sebe menej empatie, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa od druhého nakazí zívnutím.
(zdroj: pixabay.com)2. Za všetko môže mozog
Ďalšia teória vychádza z toho, že za nákazlivé zívanie môže tá oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za motorické funkcie. Vedci to pomenovali ako „echo fenomén“ – automatické napodobňovanie inej osoby.
Zívanie je vnímané ako určitá forma nevedomej komunikácie, ktorá pomohla už našim predkom vyhnúť sa hroziacemu nebezpečenstvu.
Túto teóriu podporila zaujímavá štúdia, ktorú v roku 2010 vykonali na 16 papagájoch. Vedci ich vystavili zmenám teplôt v štyroch 10-minútových intervaloch. Zistilo sa, že papagáje zívali častejšie, keď sa teplota zvýšila. Preto by táto situácia mohla byť vnímaná ako varovný signál pre potenciálne hrozby.
3. Ste jednoducho mladí
Čím je človek mladší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa nakazí zívaním od svojich rovesníkov. Aspoň toto tvrdí štúdia, pri ktorej bolo 328 ľuďom ukázané 3-minútové video, na ktorom ľudia zívali.
Z nich 82 % ľudí pod 25 rokov sa zívaním nakazilo, zatiaľ čo u ľudí vo veku 25 – 49 rokov to bolo len 60 %. Pri ľuďoch starších ako 50 rokov sa tento jav vyskytol len pri 41 %.
Aj na podporu tejto teórie sú do budúcna potrebné ďalšie štúdie. Vedci sa však domnievajú, že starší ľudia sú vo všeobecnosti v tomto smere menej náchylní, pretože už venujú menej pozornosti správaniu svojho okolia.
Cibuľa rozplače aj Chucka Norrisa. Prečo pri jej krájaní plačeme a čo robiť, aby sa to nestalo? Čítajte Zdroj: metro.co.uk, time.com
