Seriály z nemocničného prostredia
1. Sanitka (1984)
Jedenásťdielny seriál Československej televízie z roku 1984 priviedol diváka do prostredia rýchlej záchrannej služby. Dynamický dej podporila kvalita hereckých výkonov na čele s Jaromírom Hanzlíkom, Zlatou Adamovskou a Jiřím Bartoškom. Česká televízia v roku 2013 natočila pokračovanie seriálu pod názvom Sanitka 2, ten sa ale veľkého úspechu u divákov nedočkal.
2. Nemocnice na kraji města (1977 - 1981)
Nemocnica na okraji mesta je naozaj "kultovka" medzi československými seriálmi. Dej sa odohráva na ortopedickom oddelení, ktorému šéfuje primár Sova stvárnený Ladislavom Chudíkom. Pôvodne mal túto postavu hrať Jan Tříska, ten však nemal vhodný „kádrový“ profil. Smola sa lepila tvorcom na päty i pri jeho druhom predstaviteľovi Karolovi Högerovi, ktorý krátko po začatí natáčania náhle zomrel.
Dej seriálu sa zameriava nielen na prípady, ktoré sa riešili na oddelení, ale i na medziľudské vzťahy jeho členov.
Kriminálne seriály
3. Hříšní lidé města pražského (1968)
Bouše, Brůžek, Mrázek a na ich čele rada Vacátko. To je najslávnejšia mordparta starej Prahy. Dej seriálu je osadený do 30. rokov 20. storočia. Seriál nesklame kvalitou hereckých výkonov (herecká kombinácia – Filipovský, Marvan, Bláha a Vinklář hovoria za všetko) ani kriminálnymi zápletkami.
V 80. rokoch bolo nakrútené pokračovanie seriálu s názvom Panoptikum mesta pražského, v ktorom zosnulého Jaroslava Marvana v úlohe Vacátka nahradil Jiří Adamíra (policajný rada Korejs).
4. Tridsať prípadov majora Zemana (1974 - 1979)
Seriál, na ktorom sa súdruhovia dokonale "vyšantili". Popretkávaný je ideologickými odkazmi od začiatku po koniec. Velebí činnosť Verejnej bezpečnosti a jej príslušníkov. Spolu v tridsiatich dieloch môžu diváci sledovať začiatok kariéry hlavného protagonistu - Jána Zemana v Zbore národnej bezpečnosti od pozície čakateľa až po náčelníka pražskej kriminálky.
Seriál sa odohráva v rokoch 1945 – 1975 a každý diel predstavuje jeden konkrétny Zemanov prípad. Vo väčšine prípadov si samozrejme tvorcovia neodpustili politický kontext, a tak v dnešnej dobe pôsobí na diváka mierne tragikomicky.

5. Malý pitaval z velkého mesta (1983-1987)
Z pohľadu diváka podarenejšia kriminálka. Nepôsobí tak ťažkopádne ako 30 prípadov majora Zemana. Má spád a dokonca pri troche trpezlivosti sa divák dočká i humoru.
Seriál diváka privádza do prostredia oddelenia kriminálnej polície SNB, do kolektívu mladých nadšených a niekedy i trochu naivných kriminalistov a ich skúsenejších kolegov, ktorí riešia rôzne trestné činy od vrážd až po menej závažné činy, napríklad krádeže.
Rodinné seriály
6. My všichni školou povinní (1984)
Popri vážnych témach, aké na obrazovky prinášali vtedajšie kriminálky či seriály z nemocničného prostredia, vznikali tiež seriály rodinné. Asi najznámejším predstaviteľom tohto žánru je seriál My všichni školou povinní.
Dej je situovaný na základnú školu a zobrazuje vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi a ich rodinami. Rieši bežné problémy ako rozvod rodičov a jeho vplyv na deti, nevyrovnanosť učiteľky a jej vybíjanie hnevu na prváčikovi Jirkovi, prvé lásky, vplyv rozdielnych majetkových pomerov na deti...
I keď seriál My všichni školou povinní nepatrí práve k skvostom našej kinematografie, ide o jeden z podarenejších projektov pre deti a mládež pred roku 1989.
7. Chlapci a chlapi (1988)
Seriál Chlapci a chlapi je v podstate taký socialistický Uncle Sam. Vznikol totiž na objednávku štátu za účelom propagácie armády u brancov. Hlavným hrdinom seriálu je Tomáš Soukup, ktorý nastupuje na základnú vojenskú službu.
Ťažko nesie odchod z domu najmä preto, že opúšťa svoju lásku Hanku Voseckú. Navyše sa dozvedá, že Hanka s ním čaká dieťa, čo skomplikuje jej snahu ísť študovať na vysokú školu. Napriek všetkému je Tomáš vzorným vojakom, svedomito si plní službu vlasti a v závere seriálu sa rozhodne stať profesionálnym vojakom. Veď ako inak by mal skončiť náborový seriál?
8. Rozpaky kuchaře Svatopluka (1984)
Trinásťdielny seriál z roku 1984 priniesol do televízneho vysielania na tú dobu veľmi zaujímavú novinku – možnosť ovplyvniť dej prostredníctvom hlasovania. Tvorcovia natočili ku každému dielu viacero verzií a diváci v štúdiu potom mohli prostredníctvom hlasovacích zariadení určiť, ako sa má ďalej dej odvíjať.
Formát zožal obrovský úspech a neskôr sa hlasovanie rozšírilo na všetky domácnosti vo vtedajšom Československu. Diváci hlasovali tým, že buď zasvietili, alebo zhasli svetlo v domácnosti.
Hlavným hrdinom seriálu je kuchár Svatopluk Kuřátko, herecky ho stvárňuje Josef Dvořák, ktorý zároveň vystupuje ako moderátor v štúdiu, kde prebieha hlasovanie. Ako nováčik nastupuje Kuřátko na pozíciu kuchára v horskej chate, neskôr sa stáva zástupcom šéfkuchára v kúpeľnom hoteli v Karlových Varoch a napokon sa vypracuje na šéfkuchára v Interhoteli v Prahe. Aj napriek tomu, že súdruhovia neváhali do deja seriálu „nenápadne“ nasúkať viacero ideologických myšlienok, neubralo mu to na pozerateľnosti, o čom svedčí aj jeho vysielanie po osemdesiatom deviatom.
Komediálne seriály
9. Slovácko sa nesúdi (1975 - 1984)
Seriál tvoria príbehy z moravského Slovácka popretkávané jednoduchým, no trefným humorom v slováckom dialekte. Hlavnými postavami sú Matúš Pagáč (Jozef Kroner) a Jura Klásek (Oldřich Velen), dedinskí vtipálkovia, ktorí riešia rôzne „zapeklitosti“. Nevernú Kaču, krádež Pagáčových klobások či lásku dvoch mladých ľudí, ktorú sa snažia rozbiť ich rodičia kvôli majetkom.
10. Taková normální rodinka (1971)
Verte či nie, za socializmu sa natočil naozaj dobrý sitcom. No nenechajte sa zmiasť názvom. Tento seriál vôbec nie je o normálnej rodine. Práve naopak. V tejto rodine by ste normálneho člena hľadali márne. Od babičky posadnutej písaním detektívok, cez deti a vnúčatá, všetci sú svojím spôsobom divní.
No vo chvíli, keď sa najmladšia dcéra Kateřina rozhodne priviesť do rodiny nádejného ženícha, sa na jej naliehanie všetci dohodnú, že budú predstierať, že sú úplne normálna rodina... A práve vtedy začne tá pravá zábava.
11. Chalupári (1975)
Ľahká, vtipná oddychovka, taký je seriál z roku 1975 s názvom Chalupári. Hlavný hrdina Evžen Huml (Jiří Sovák) prichádza z Prahy na vidiek, aby si užil pokojný dôchodok (a uvoľnil „mladým“ miesto v pražskom byte), no netuší, že spolu s chalupou si kúpil i nájomníka - Bohouša Císařa (Josef Kemr).
Komické spolužitie temperamentného, miestami až cholerického Evžena Humla s pohoďákom a flegmatikom Bohoušom prináša mnoho zábavných scén, na ktorých sa zasmejeme i dnes, po viac ako štyridsiatich rokoch od vzniku seriálu. Možno povedať, že Chalupári sú jeden z mála seriálov, ktoré „prežili“ socializmus.
