Všetky vyspelé mestá si význam verejnej prepravy uvedomujú a snažia sa infraštruktúru MHD čo najviac zdokonaľovať a sprístupňovať ho tak pre čoraz širšiu škálu ľudí. V takom New Yorku napríklad nie je neobvyklé, že sa v jednom vozni metra stretne naraz manažér v obleku na ceste do práce a muž, ktorú poberá sociálnu podporu. Niet sa však čomu diviť, isto si viete predstaviť, ako to v New Yorku počas rannej špičky vyzerá.
O bratislavskej hromadnej doprave by sa toho však dalo písať či diskutovať veľmi dlho. Kritizovať sa však dá za každých okolností a niekoľko nepríjemných zážitkov nemusí nutne odzrkadľovať situáciu v mestskej hromadnej doprave nášho mesta.
Poďme ju teda porovnať so situáciou v susednej Prahe. Susedova tráva je síce vždy zelenšia, no čísla jednoducho neklamú.
Možnosti dopravy
Na prepravu po meste môže viac ako stotisíc Slovákov žijúcich v Prahe využiť hociktorú zo 178 liniek, ktoré sa rozprestierajú na dĺžke 2308 kilometrov. U nás máme podľa očakávaní vzhľadom k rozdielu veľkosti týchto miest liniek menej, konkrétne ich je 109. Rozdiel celkovo 69 liniek nie je určite tak priepastný.
Rozdielová je však prítomnosť, resp. neprítomnosť metra v našom hlavnom meste. Je nutné povedať, že vtipov o bratislavskom metre bolo za posledné roky povedaných asi o 99 % viac, ako je tých skutočne vtipných. To, že sa podzemnými trasami u nás tak skoro neodvezieme a Bratislava ostane jedinou stredoeurópskou metropolou bez metra, je jednoducho fakt, ktorý musíme prijať.
Kompetentní sa však aspoň snažia o rozširovanie električkových tratí. Pred rokom bola napríklad spustená električková doprava smerom do jednej z najhustejšie obývaných mestských častí strednej Európy - Petržalky. Výsledkom vysoko medializovanej výstavby sú dnes 3 (slovom tri) zastávky, ktoré pešo prejdete do 15 minút. Dúfajme, že sa naše deti aspoň dočkajú opätovného sprístupnenia električky na Špitálskej ulici.
V tomto bode teda vyhráva Praha.
Pre opravu Špitálskej uzatvárajú križovatku s Mickiewiczovou Čítajte Cena dopravy
Ľudia brázdiaci pražské ulice vo vozoch mestskej hromadnej dopravy zaplatia ročne 140 €. V Bratislave si musíme kvôli ročnej električenke siahnúť do vrecka o čosi hlbšie, stojí totiž 264 €, krátkodobé cestovné je však zhruba rovnako drahé, v oboch mestách 90 centov.
Ked to zhrnieme - narozdiel od Prahy nemáme metro, zato však máme o 124 € drahšie ročné cestovné.
Opäť teda vyhráva stovežatá.
Komfort pri cestovaní
Pohodlie pri cestovaní verejnou dopravou je veľmi relatívna vec. Počas letných mesiacov môžete cestovať aj v tej najmodernejšej električke, no pokiaľ sú všetky okná otvorené dokorán a vy ste s ostatnými ľuďmi natlačení ako sardinky v konzerve, pätminútová cesta sa zrazu javí ako cestovanie na druhý koniec vesmíru a späť.
Preto by som ako spoločnú premennú v tomto bode určil rýchlosť cestovania, ktorá sa dá porovnať veľmi jednoducho. Napriek tomu, že je Praha omnoho väčšie mesto s neporovnateľne zložitejšou infraštruktúrou, rýchlosť, ktorou autobusy verejnej dopravy odvezú ľudí je priemerne o 6 km vyššia, než to zvládnu autobusy u nás. Žeby sa dopravný podnik Bratislava riadil heslom "pomalšie a drahšie"?
Pražská verejná doprava dala tej naša jasný hattrick a vyhrala v pomere 3:0. Ostáva nám teda len dúfať, že s prichádzajúcimi voľbami sa situácia zmení a cestovanie v MHD bude aspoň o čosi kvalitnejšie. Ostatne tak, ako každé štyri roky.
Nebaví vás ranné cestovanie v MHD? Tento chlapík to vyriešil svojsky - do práce každé ráno pláva Čítajte
