V živote sa často stáva, že si naplánujeme niečo, čo sa z rôznych príčin nakoniec nerealizuje alebo sa nepodarí zrealizovať. Ak sa niečo podobné stane u vojenských alebo politických predstaviteľov, často to ovplyvní smer, akým sa bude história uberať. Pozrime sa spolu na niekoľko takých prípadov:
1. Vylodenie na Istrijskom polostrove počas druhej svetovej vojny
V mnohých knihách a dokumentárnych filmoch ste mohli naraziť na informáciu, že britský premiér Winston Churchill bol proti vylodeniu v Normandii a namiesto toho presadzoval vylodenie na Balkánskom polostrove. On to vo svojich pamätiach označil za mýtus. Presadzoval však zrušenie plánovaného vylodenia na juhu Francúzska (čo malo byť akýmsi doplnkom vylodenia v Normandii), namiesto toho navrhoval vylodiť sa na Istrijskom polostrove a postupovať ďalej do Európy, čím by sa krajiny ako Maďarsko a Rakúsko zachránili pred sovietskou okupáciou.
Bohužiaľ, pre odpor vtedajšieho amerického prezidenta Roosevelta sa tento plán nerealizoval. Roosevelt sa o tomto zámere vyjadril v zmysle, že by si vyžiadal množstvo vojenských obetí, ktoré by za prípadne politické body nestáli. Namiesto toho sa nakoniec realizovalo spomínané vylodenie na juhu Francúzska, pod názvom operácia Dragon.
(zdroj: www.wikipedia.org)2. Operation Uthinkable
Pri Winstonovi Churchillovi ešte ostaneme, pred vojnou bol totiž radikálnym odporcom komunizmu. Ako už sme naznačili, vývoj na konci druhej svetovej vojny, keď Sovieti obsadili veľkú časť Európy, sledoval so značnými obavami. Nakoniec prišiel s odvážnym plánom, aby americko-nemecké sily zatlačili Červenú armádu späť od rieky Labe a oslobodili Poľsko a ďalšie krajiny.
Okrem americko-britských síl mali byť do toho zapojené aj zvyšky nemeckej armády, uvažovalo sa aj o využití atómových bômb. Celý tento plán dostal príznačný názov Operation Unthinkable (Operácia Nemysliteľná). Nechuť na americkej strane, odpor britských generálov (napríklad vrchný veliteľ britských síl generál sir Alan Brooke bol týmto plánom zdesený) a aj porážka Winstona Churchilla v prvých povojnových voľbách boli dôvodom, prečo sa tento plán nerealizoval.
(zdroj: User:W. B. Wilson, CC BY-SA 3.0, Wikimedia)3. Slovenské národne povstanie
Slovenské národné povstanie bolo reakciou na situáciu na konci druhej svetovej vojny, kde už bolo (takmer) každému jasné, aký osud čaká Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera. To si uvedomilo aj mnoho ľudí na Slovensku, preto pripravili akciu na zvrhnutie pronacistického režimu vedeného Jozefom Tisom.
Vojenskú stránku malo zabezpečiť takzvané Vojenské ústredie (skupina vyšších vojenských predstaviteľov), politické vedenie mala na starosti Slovenská národná rada (kde sa spojili komunisti s takzvaným občianskym odbojom). Slovenská národná rada bola ustanovená v roku 1943, keď sa podpísal dokument známy ako Vianočná dohoda. V ňom bolo deklarované, že Slovensko sa má stať súčasťou novej, demokratickej Československej republiky, zbavenej fašistických, rasistických a totalitárnych zložiek (čiže v žiadnom prípade nešlo o nejaký "boľševický puč“, ako dnes niektorí tvrdia). Samotné povstanie rátalo s dvoma variantmi:
1. Optimistickým: Armáda obsadí Duklianske priesmyky, umožní Červenej armáde prechod Slovenskom, čím by sa naše územie vyhlo vážnejším bojom.
2. Pesimistickým: V prípade, že dôjde k obsadeniu Slovenska nemeckou armádou, slovenská armáda bude brániť územie až do príchodu Červenej armády.
Bohužiaľ, hlavne pre unáhlené (a často nezmyselné) partizánske akcie došlo k predčasnému obsadeniu Slovenska nemeckou armádou, čím povstanie vypuklo ešte pred tým, ako bolo úplne pripravené (29. august 1944). Kvôli chaosu sa k nemu nepridali niektoré jednotky, s ktorými sa pôvodne počítalo (odzbrojenie východoslovenských divízii Nemcami).
Taktiež nedošlo k plánovanému spojeniu armády a partizánov pod jeden štáb. Koncom októbra, presnejšie 28. v roku 1944, bolo povstanie napriek nespornému hrdinstvu všetkých zúčastnených porazené. Aj keď hlavný cieľ povstania, udržať územie Slovenska až do príchodu Červenej armády, sa nepodarilo realizovať, predsa bolo SNP úspešné. Nemci pôvodne počítali s jeho rýchlou porážkou, boje trvali niekoľko mesiacov a hlavne – svet vedel, že občania Slovenska nesúhlasia s režimom verným nacistickému Nemecku.
25 filmov, ktoré vás o nacizme a fašizme naučia viac než učebnice dejepisu Čítajte 
(zdroj: TASR)4. Plán na lepší systém v Československu po druhej svetovej vojne
Ako vieme, Československá republika (napriek mnohým pozitívam) mala množstvo problémov, akými boli množstvo politických strán a s tým súvisiaca politická nestabilita (časte striedanie vlád) či množstvo nezamestnaných. Z tohto dôvodu už v londýnskom exile prevládol názor, že povojnová republika musí byť iná. Bola zhoda na tom, že počet politických strán bude obmedzený a niektoré podniky prejdú pod kontrolu štátu.
Kľúčový bol program Edvarda Beneša – program takzvanej socializujúcej demokracie. Konečnú podobu týmto predstavám dali rokovania v Moskve medzi predstaviteľmi londýnskej vlády a komunistickým exilom. Vznikol tzv. Národný front – umelá vládna koalícia povolených politických strán (existovať mohli len tie, čo boli vo fronte – čiže opozícia povolená nebola), niektoré veľké predvojnové strany sa zakázali (hlavne Agrárna strana) a došlo aj k znárodňovaniu podnikov.
Edvard Beneš výhrady, že sa nová republika odkláňa od masarykovských demokratických ideálov, ostro odmietal a v prejavoch tento systém vyzdvihoval. Svoj omyl (to, že ho Stalin a iní oklamali) si uvedomil až tesne pred smrťou. Ako všetci vieme, tieto zmeny pomohli komunistom ľahšie uchopiť moc v roku 1948.
(zdroj: TASR)5. Snaha Imreho Nagya o vyvedenie Maďarska z komunistického tábora
Imre Nagy bol maďarským politikom z prelomu 50. a 60. rokov minulého storočia. Prvýkrát sa dostal k moci 1953 ako predseda vlády. Začal hlásať potrebu radikálnych reforiem – najvýznamnejšou z nich mal byť odchod Maďarska z Varšavskej zmluvy a vyhlásenie neutrality.
Najprv bol stalinisticky orientovanými členmi strany odvolaný (1955), približne o rok na to sa znovu stal premiérom. Opäť začal hlásať potrebu maďarskej neutrality, navyše sa rozbehla aj diskusia o potrebe slobodných volieb. Koniec jeho snahám urobil vstup sovietskej armády do Maďarska (1956), Imre Nagy bol zatknutý a spolu so spolupracovníkmi popravený (1958).
www.wikipedia.org6. Bitka o Gallipoli
Na záver sa opäť vrátime k Winstonovi Churchillovi, tentokrát k jeho pôsobeniu počas prvej svetovej vojny, keď bol ministrom námorníctva. Keďže jednou z krajín, ktoré bojovali na strane Nemecka v prvej svetovej vojne, bola aj Osmanská ríša, spojenci Veľká Británia a Francúzsko pripravili špeciálnu operáciu. Jej cieľom malo byť obsadenie Dardanelskej úžiny (spájajúcej Európu a Áziu), útok na hlavne mesto Osmanskej ríše Istanbul a uľahčenie vojenskej pomoci Rusku.
V prvej boli turecké pevnosti ostreľované britskými a francúzskymi loďami, potom došlo k vylodeniu armád. Pre silný odpor Turkov spojenci nakoniec utrpeli ťažké straty a Chruchill rezignoval na svoje miesto.
Neúspešné vylodenie na Gallipoli bolo aj témou skladby švédskej metalovej kapely Sabaton – Cliffs of Gallipoli.
Domov kebabu a krajina na dvoch svetadieloch: 30 zaujímavostí o Turecku Čítajte Zdroje:
vlada.cz, E. Beneš, Politická biografie českého demokrata, J. Kuklík, Znárodnené Československo
