Paríž nie je len o Víťaznom oblúku, Eiffelovke a chráme Notre Dame. Jednu z najslávnejších metropol Európy spoznáte najlepšie, ak si ju prejdete pešo. Paríž a jeho nenapodobiteľná atmosféra, bohatá (často aj krvavá) história, architektúra. Aj to sú dôvody, prečo ho denne navštívia milióny ľudí. O ktorých lákadlách ste možno nevedeli?
Záhrady? Paríž ich má viac ako 450
Často sa nachádzajú vo vnútri bývalých palácov, kde sídlila šľachta - ako to s ňou dopadlo, to všetci vieme, a tak budovy postupne prechádzali do súkromného, ale aj štátneho vlastníctva a stali sa verejnými. V Paríži patria medzi obľúbené rušné a spoločenské miesta, kde sa v pokoji môžete zvaliť na trávu s knihou a oddychovať.
Obľúbené sú Luxemburgské záhrady. Na prvý pohľad pripomínajú susedný Schönnbrun, ale atmosféra v nich je úplne odlišná. Patria k palácu Luxemburg (to je zrejmé) a to, že sa rozprestierajú na veľkej ploche, z nich robí favorita na dlhší výlet, ktorý môžete spojiť s piknikom a dlhou prechádzkou.
V Paríži môžete na verejnosti bez problémov konzumovať alkohol. Ísť do Paríža a nepiť víno, je ako ísť do Talianska a neochutnať pizzu. V súvislosti s vínom odporúčam vinotéky. Nájdete ich všade a sú plné kvalitných vín za slušnú cenu.
Samozrejme, že by ste nemali vynechať Tuilerijské záhrady - keďže určite pôjdete k Louvru, budete cez ne prechádzať.
Pre ďalšie tipy na obľúbené záhrady si pozrite mapku TOP desiatich záhrad. Tie, ktoré vám vyrazia dych, však nájdete práve vďaka blúdeniu a túlaniu. Paríž je úžasný v tom, že ak máte nabitý program, vždy sa blízko nájde miesto, kde si môžete chvíľu odpočinúť. Ako táto parkozáhrada pri Champs Elysseés.
Schody, na ktorých sa (ne)narodila Edith Piaf
Paríž je miestom, kde sa realita, fantázia a tzv. "urban legends" bijú na každom kroku. Súčasťou takejto legendy sú aj schody, na ktorých sa mala údajne narodiť Edith Piaf. Tá sa síce narodila v štvrti Belleville, ale určite nie na schodoch.
Môžete sa pri nich zastaviť po ceste na cintorín Pére- Lachaise, posledné miesto odpočinku hviezd a osobností, medzi ktoré patria skladateľ Fréderic Chopin, hudobník Jim Morison či dramatik Oscar Wilde, ale aj mytologizovaná a démonizovaná Edith Piaf.

Múzeá? V Paríži máte rovných 173 možností
Okrem obligátneho Louvru ponúka Paríž návštevu neuveriteľného množstva múzeí rôzneho zamerania, venované rôznym osobnostiam a samozrejme, rôznej veľkosti. Ak sa predsa len chystáte do Louvru a chcete sa vyhnúť radom, použite spodný vchod z metra. Tiež sú tam ľudia, ale je ich oveľa menej, než pri "oficiálnom" vchode. Ak budete mať možnosť, kúpte si lístky vopred.
Malá rada: Louvre je obrovský, a preto sa nesnažte vidieť všetko. Skúšala som a nedá sa to. Na návštevu je rozumnejšie sa pripraviť a premyslieť si, čo chcete vidieť. Naštudujte si mapu a riaďte sa ňou.
Inak sa môže jednoducho stať, že budete behať sem a tam a z toho, čo ste chceli vidieť, neuvidíte nič. Fyzicky sa zničíte a pripravíte sa o celý zážitok.
Ak nie ste práve muzeálny typ a nechce sa vám takto stráviť dlhé hodiny, odporúčam dve oveľa menšie múzeá, ktoré môžete navštíviť len tak po ceste. Prvé je múzeum Edith Piaf, ktoré je veľmi málo známe, a preto odpadajú dlhé rady a čakanie.
Rovnako ako múzeum Salvadora Dalího na Montmartri. Ak ste obdivovateľmi tohto excentrického génia, určite návštevu neoľutujete.
Potom sa môžete vydať na schody k Sacre Coeur. Mne sa dovnútra nechcelo, ale výhľad odporúčam.
Montmartre je jednou z najzaujímavejších a najnavštevovanejších častí Paríža. Predtým to nebola súčasť hlavného mesta, ale obyčajná a lacná dedinka na kopci, ktorá poskytla útočisko mnohým hladným a chudobným umelcom. Keď sa pričlenila k mestu, jej popularita ešte vzrástla, aj vďaka Moulin Rouge. Pre mňa bol červený mlyn sklamaním.
Po Montmarti sa dá chodiť hodiny a stále je čo obdivovať. Vždy je po ruke kaviareň či bistro, kde sa môžete občerstviť. Ak sa s vami dá niekto do reči, bude to práve tam. V anonymnom meste ako je Paríž je ľudská interakcia veľká vzácnosť. Na druhej strane sa netreba baviť úplne s každým - Paríž je známy aj vďaka vreckárom, a preto pozor na doklady a peniaze.
Latinská štvrť – svet v svete
Latinská alebo aj študentská štvrť je miestom, ktoré cez rok žije. Môže za to Univerzita Sorbonne, ale aj mnohé ďalšie školy, ktoré sa tu nachádzajú: 8 univerzít, 3 vysoké školy, 8 lýceí, 3 inštitúty a 11 škôl. V auguste zase môže pôsobiť ako Bratislava cez víkend, čiže ako mesto duchov.
Latinská štvrť je povestná typickými parížskymi uličkami a výbornými reštauráciami.
Určite navštívte aj viacero jej pamätihodností, ako napríklad Panthéon, ktorý bol pôvodne kostolom - Église de Saint-Geneviéve, postaveným v roku 1791. Palácom republiky sa stal až oveľa neskôr. Ak ste veriaci, alebo si skrátka len "fičíte" na kostoloch, tak v tejto mestskej časti sa ich nachádza rovných 11.
Zanedbateľné nie sú ani zvyšky po starých Rimanoch. Kontrast medzi starovekom a relatívne "modernými" budovami ponúka pohľad, ktorý je na nezaplatenie.
Kávu s príchuťou literatúry
Tú ponúka spisovateľmi inšpirovaná kaviareň Les Editéurs pri Saint-Merri. Veľmi príjemná a zaujímavá kaviareň, kde sa môžete cítiť ako Francúz.
Koncept kaviareň/bistro/reštaurácia v jednom balíčku už ani podnikom v Bratislave nie je cudzí. V Paríži sa však tento koncept považuje za tradičný a je dotiahnutý do absolútnej dokonalosti. Aj v Les Editéurs sa môžete výborne najesť a jedlá majú od výmyslu sveta.
Ak túžite po nádychu histórie, nevynechajte Cafe de Flore na Boulevard Saint-Germain, ktoré odkazuje na legendárnu parížsku kaviareň z roku 1887.
Ceny sú síce na prvý pohľad vysoké, ale v Paríži je to skôr štandard. Ak máte hlboko do vrecka, určite vám pomôže aktuálny bedeker. Pre mňa boli neoceniteľné práve tipy, kde sa najesť a v akom cenovom rozmedzí. Ak chcete vedieť ešte viac, určite si pozrite magazín Le Figaro.
Oplatí sa byť opatrní
Okrem dokladov a peňaženky si určite treba dať pozor na pouličné veštkyne. Ich hustý výskyt pri Notre Dame a podobnosť s Esmeraldou z Hugovho románu nie je čisto náhodná. Neublížia, ale začnú veštiť bez ohľadu na váš názor, a potom vás budú chcieť skasírovať. Takto prídete o všetky drobné a ani nebudete vedieť ako.
To isté platí aj v prípade žobrajúcich detí. Aj mne to trhalo srdce, ale pravda je taká, že je to výnosný obchod pre organizované skupiny.
Čo sa týka angličtiny – s mladšími ročníkmi sa dohovoríte ľahšie. U starších to ani neskúšajte. Narazíte na ľudí, ktorí vás nepoctia ani odpoveďou, ak prehovoríte anglicky. Ak nemáte inú možnosť, odporúčam černochov a aziatov – tí angličtinu vedia a nemajú problém ju použiť.
Alebo môžete skúsiť túto malú lekciu:
