1. Stonehenge
Svetovo známy okruh z megalitických kameňov bol postavený približne pred 4-tisíc rokmi, pričom išlo o naozaj impozantný výkon primitívnych ľudí, ktorí ho postavili. Dodnes nie je jasné, či Stonehenge slúžil ako astronomické observatórium alebo náboženský chrám uzdravenia, či niečo podobné.

2. Veľké pyramídy v Gíze
Trojica pyramíd v Gíze je taká známa, že si veľa ľudí už ani neuvedomuje, aké nezvyčajné v skutočnosti sú.
Veľká Chufuova pyramída bola postavená v rokoch 2 589 až 2 504 pred naším letopočtom, pričom dosiahla úctyhodnú výšku 146 metrov.
Chufuova pyramída zostala najvyššou budovou na svete až do 14. storočia, kedy jej prvenstvo vyfúkla Lincolnova katedrála v Anglicku. Archeológovia stále objavujú nové tunely a šachty v pyramídach a stále hľadajú stopy o tom, kto, ako a prečo postavil tieto obrovské pamiatky z dva a pol tonových kameňov.

3. Rapa Nui
Na Veľkonočnom ostrove (Rapa Nui v juhovýchodnom Pacifiku) sa týči skoro tisícka obrovských sôch moai, ktoré dosahujú výšku až 20 metrov. Odhaduje sa, že vznikli medzi 11. a 17.storočím nášho letopočtu.
Ich torzá sú pochované pod zemou, takže vidieť len akoby ľudské tváre nad zemským povrchom. Zostáva záhadou, ako boli dopravené na svoje miesta, pričom najpravdepodobnejšia teória tvrdí, že ich z lomov premiestnili pomocou kamenných plošín.

4. Teotihuacan
Mesto Teotihuacan sa pýši množstvom veľkých pyramíd. Teotihuacan stratil svoj význam a bol následne opustený asi pred 1 400 rokmi, no nikto nevie, kto boli jeho stavitelia alebo čo ich viedlo k tomu, aby opustili svoj domov. Teotihuacan bol hlavným mestom v tejto oblasti, zaberal plochu asi 20 kilometrov štvorcových a bol domovom pre asi stotisíc ľudí.

5. Trója
Predpokladá sa, že Trója stála tam, kde je teraz Hisarlik, mesto na severozápadnom pobreží Turecka. Predstava, že toto konkrétne miesto bolo kedysi mestom Trója, má korene v tisíckach rokov plných histórie a mytológie.
Začiatkom 19. storočia archeológ Heinrich Schliemann spopularizoval túto myšlienku po celom svete po sérii úspešných vykopávok, ktoré odkryli rôzne poklady, pravdepodobne patriace kráľovi Priamovi, trójskemu vládcovi v čase trójskej vojny.
Aj keď archeológovia si nemôžu byť úplne istí, či je naozaj Hisarlik legendárnou Trójou, isté je, že bol osídlený už tisíce rokov (približne od roku 3 000 do roku 500 pred naším letopočtom). Podľa archeológov však na mieste Hisarliku stálo najmenej 13 rôznych miest, pričom každé vyrástlo na ruinách toho predchádzajúceho.

6. Planina Nazca a jej obrazce
Obrazce Nazca sú geoglyfy (veľké vzory vytvorené na zemskom povrchu), nachádzajúce sa na pobrežnej plošine Peru a pokrývajúce asi 450 kilometrov štvorcových. Väčšinu z obrazcov starí obyvatelia z Nazca vytvorili medzi rokmi 200 pred naším letopočtom a 500 nášho letopočtu.
Niektoré z nich sú len jednoduché geometrické tvary, zatiaľ čo iné majú tvar zvierat ako sú opice, vtáky či lamy. Prvý výskumný pracovník, ktorý sa vážne zaoberal štúdiom týchto obrazcov, bol v roku 1940 historik Paul Kosok z USA.
Dodnes si vedci nie sú istí, prečo tieto obrazce vznikli, existuje však celý rad teórií, pokiaľ ide o ich možné využitie, vrátane ich spájania s astronómiou, náboženstvom a poľnohospodárstvom.

7. Terakotová armáda
V roku 1974 čínski farmári objavili jeden z najväčších archeologických nálezov 20. storočia, a to Terakotovú armádu prvého čínskeho cisára Qin Shi Huanga. Hlinení bojovníci, ako aj ich vozy a kone, boli starostlivo vyrezaní a potom vypálení blízko cisárovej hrobky, aby ho ochraňovali v posmrtnom živote.
Ostatné terakotové postavy, vrátane akrobatov a hudobníkov, boli tiež pochované spolu s vládcom. Terakotová armáda sa nachádza v podzemí neďaleko mesta Xi'an v čínskej provincii Shaanxi, menej ako 2 kilometre od mauzólea prvého cisára v tvare pyramídy.
Vedci stále netušia, aká obrovská je táto armáda, lebo do hrobky sa zatiaľ nedá vstúpiť kvôli možným zdravotným problémom. Traduje sa, že vnútri hrobky je celé zmenšené mesto, ktorého rieky a potoky boli kedysi tvorené toxickou ortuťou, pričom abnormálne vysoký obsah ortuti v pôde v blízkosti hrobu túto teóriu len podporuje.

8. Hrobka faraóna Tutanchamóna
Aj tento archeologický objav je obklopený tajomstvami a intrigami. Honosná pohrebná komora egyptského faraóna Tutanchamóna bola objavená v roku 1922 tímom archeológov pod vedením britského egyptológa Howarda Cartera.
Tutanchamón začal panovať okolo roku 1332 pred naším letopočtom vo veku 9 rokov a zomrel asi o deväť rokov neskôr. Kvôli jeho nečakanej smrti bola stavba jeho hrobky ukončená veľmi náhle a v značnom zhone.
Mikróby nájdené na stenách hrobky naznačujú, že farba v čase uzavretia hrobu ešte nebola suchá. Poklady v hrobke boli tak neuveriteľné, že Carter a jeho tím ich pomáhali chrániť pred vykrádačmi hrobov tým, že udržiavali mýtus o prekliatí hrobky. Podľa nej každý, kto vstúpi do hrobky, bude trpieť prekliatím mŕtveho faraóna. Ani táto údajná kliatba však o sto rokov neskôr nezabránila archeológom, aby pokračovali v jej preskúmavaní.

9. Kamenné gule v Kostarike
Tieto úchvatné výtvory dokonalého tvaru pochádzajúce z predkolumbovskej éry (najstaršie vznikli približne okolo roku 600 nášho letopočtu) boli v roku 2014 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pôvodne boli v 30.rokoch 20.storočia nájdené v delte rieky Térraba, známej tiež ako Sierpe, Diquís a General River, v blízkosti miest Palmar Sur a Palmar Norte.
Ich počet sa odhaduje na približne 500 kusov, no nie je presne známy, keďže sú roztrúsené v súkromných zbierkach a múzeách po celom svete. Veľkosťou dosahujú od 10 centimetrov po 2,5 metra a vážia až 16 ton. Vyrobené boli z granodioritu a gabra, prípadne aj z vápenca. Prečo, ako a načo vznikli je otázka, ktorá nebola dodnes zodpovedaná.

10. Pompeje
V roku 79 nášho letopočtu došlo k erupcii sopky Vezuv, ktorá zahalila rímske mesto Pompeje do oblaku sopečných plynov a úlomkov, pričom zabila tých obyvateľov mesta, ktorí nestihli utiecť. Zvyšky mesta a jeho občanov boli pochované pod vrstvou pemzy a popola asi 6 až 7 metrov hlboko.
Na konci 16. storočia architekt Domenico Fontana objavil steny pompejského domu, pokryté antickými freskami. Avšak na mieste neboli robené žiadne ďalšie výkopy až do polovice 18. storočia, kedy boli vykopané pozostatky Herculaneum (neďalekého mesta, ktoré postihol rovnaký osud ako Pompeje). Samotné Pompeje boli odkryté zanedlho potom.

11. Rosettská doska
Pri prestavbe vojenskej pevnosti v egyptskom prístavnom meste el-Rashid (alebo Rosetta) v roku 1799 odkryla skupina francúzskych vojakov náhodou to, čo sa stalo jedným z najznámejších artefaktov na svete.
Staroveká doska vznikla v roku 196 pred naším letopočtom a nesie kráľovský dekrét Ptolemaia V. Text na nej je zložený zo starovekých egyptských hieroglyfov, egyptského ľudového písma a starogréčtiny.
V roku 1822 egyptológ Jean-François Champollion rozlúštil hieroglyfy na kameni, čo umožnilo budúce preklady ďalších textov napísaných v staroegyptskom jazyku, a následné oživenie stratenej histórie a kultúry starovekého Egypta.

12. Machu Picchu
Jedno z najpopulárnejších archeologických nálezísk na Zemi, Machu Picchu, je vlastne mestom Inkov z 15. storočia, ktoré sa nachádza vysoko na úbočí hory v Peru. Hiram Bingham III., profesor na Yale University, novoobjavil toto miesto v roku 1911. Dovtedy o týchto starobylých ruinách vedeli snáď len španielski dobyvatelia a osadníci, preto sa zachovali v pozoruhodne dobrom stave.
Predpokladá sa, že Machu Picchu bolo kedysi kráľovským panstvom Pachacuti Inca Yupanqui, vládcu Inkov zo 14. storočia. Rozsiahly komplex sa rozkladá na ploche asi 326 štvorcových kilometrov a zahŕňa steny, terasy, domy a niekoľko chrámov.

13. Knižnica kráľa Ašurbanipala
V roku 1850 archeológovia v iráckom meste Kuyunjik odkryli poklad pozostávajúci z hlinených tehál popísaných textom zo 7. storočia pred Kristom. Staré „knihy“ patrili Ašurbanipalovi, ktorý vládol starovekému asýrskemu kráľovstvu od roku 668 do zhruba 630 pred naším letopočtom.
Medzi viac ako 30-tisíc dielami boli historické texty, administratívne a právne dokumenty, lekárske pojednania, „magické“ rukopisy a literárne diela, vrátane Eposu o Gilgamešovi (na obrázku).

14. Roklina Olduvai
Strmá roklina v Great Rift Valley v Tanzánii, známa ako roklina Olduvai, poskytla najstaršie dôkazy o existencii ľudských predkov. V roku 1930 tu paleoantropológovia a manželia Louis a Mary Leakey objavili kamenné nástroje a lebku patriacu 25 miliónov rokov starému primátovi Pronconsulovi.
Neskôr, v roku 1959, našla Mary Leakey časti lebky a horné zuby patriace Paranthropus boisei, skorému ľudskému predkovi, nazývanému aj hominina, ktorý žil asi pred 1,75 miliónmi rokov. V tej dobe išlo o najstaršieho objaveného hominina vôbec.
Leakeyoví a ich dvaja synovia hľadali ďalej, až kým neobjavili ďalšieho predchodcu človeka, Homo habilis. V roku 1968 na tomto mieste objavil Peter Nzube 1,8 milióna rokov starú lebku Homo habilis.
A v roku 1986 obajvil tím archeológov stovky kostí patriacich žene Homo habilis, ktorá tiež žila pred približne 1,8 miliónmi rokov. Tieto a ďalšie nálezy z Olduvai Gorge pomohli potvrdiť, že prví ľudia pochádzajú z Afriky.

15. Mechanizmus Antikythera
V roku 1900 skupina potápačov v Stredozemnom mori narazila na 2000 rokov starý vrak z gréckeho ostrova Antikythera. Potápači vytiahli z vraku mnoho artefaktov, vrátane troch plochých kusov skorodovaného bronzu, ktoré sú teraz známe ako mechanizmus Antikythera.
Mechanizmus má veľkosť ako škatuľa od topánok a obsahuje zložitý systém ozubených kolies a kľučku na vonkajšej strane, ktorá ovláda prevodovku. Dve strany zariadenia obsahujú množstvo číselníkov, ktoré podľa výskumníkov zodpovedali zobrazeniu Slnka, Mesiaca a ďalších planét. Niektorí ho považujú za "starogrécky počítač", iní za astronomickú kalkulačku.

Zdroje: world-mysteries.com, livescience, ancientcivs.ru, livescience, askideas, livescience