Čo je to tutu?
Tutu je druh baletnej sukne, ktorú tvoria vrstvy tylu a kruhová obruč. Jej tvar ovplyvňuje obdobie, kedy vznikla, ale aj krajina pôvodu. Najčastejšie používaným tvarom je takzvaný tanier alebo palacinka.
Tutu býva hovorovo nazývaná balerína. Toto pomenovanie však správne označuje tanečnicu a nie sukňu. Správny výraz je tutu.
Prečo sa volá tutu?
Pomenovanie tutu je odvodené od francúzskeho „detského“ výrazu, ktorý označuje rozkrok - a aj zadok. Výraz sa začal používať, pretože obe časti sú v tomto prípade viditeľné.
Balet ako forma tanca pochádza z Talianska, ale naplno sa rozvinul až vo Francúzsku – preto tá francúzska terminológia.
Pohodlie je na prvom mieste
Ako sa zvyšoval pohybový rozsah tanečníc, tak sa zdvíhali aj sukne. Dôvody sú aj estetického pôvodu, keďže balet je o líniách tela, nôh a rúk. Tie musia byť čo najčistejšie. Viete si predstaviť, že by ste skákali alebo točili 32 fouettés v dlhej sukni?
Jedna balerína si počas života oblečie až 150 kusov
Číslo sa pohybuje medzi päťdesiatimi až stopäťdesiatimi kusmi. Samozrejme, že sa do tohto čísla počítajú aj takzvané obyčajné tutus, ktoré sa obliekajú len na skúšky. Aj tie sú však drahšou záležitosťou. Takáto obyčajná môže stáť aj 200 eur.
Tutu môže stáť až 2000 eur a vyrobiť ju trvá viac ako dvadsaťštyri hodín
Cena je závislá od spôsobu výroby, materiálu, kvality a zdobenia. Zdobenie neovplyvňuje len kostýmový výtvarník, ale väčšinou najmä dej baletu a miesto, kde sa odohráva. Veľa klasických baletov je založených na starých rozprávkach a legendách.
Na tutu sa ručne vyšíva a prišíva prakticky čokoľvek od peria – v prípade baletu Labutie jazero…
...cez kvety – napríklad v baletoch pre deti, akým je aj Luskáčik. V prípade tohto baletu sa výtvarníci vôbec nemusia krotiť, pretože svojou fantáziou musia uchvátiť detské oči.
Pracuje sa aj s ozdobnými kameňmi, perlami či zlatými čipkami a výšivkami, ktoré majú pripomínať kráľovské šaty. Opäť ide o ručnú výrobu. Vyšiť jednu sukňu môže trvať viac ako dvadsaťštyri hodín.
Balet Spiaca krásavica má taktiež rozprávkový námet - rozprávku o Šípkovej Ruženke. Každá tutu rozpráva svojím vzhľadom príbeh a určuje charakter danej postavy.
Pri výrobe zohráva úlohu aj pot alebo make up
Vyrobiť jednu tutu je veľmi zdĺhavý a piplavý proces, ktorý si vyžaduje veľa merania a trpezlivosti. New York City Ballet nechal nahliadnuť kamery do zákulisia a vytvoril malý dokument. Ten je venovaný kvantu práce, ktorú pri príprave kostýmu musí odviesť celý tým ľudí. Každá tutu musí byť dokonalá, aby tanečnici sedela čo najlepšie.
V baroku mal baletný kostým viac ako 20 kilogramov
Bolo to obdobie baletných začiatkov. Barokové kostýmy boli extrémne ťažké, čo ovplyvňovalo aj tanec. Skúste skákať s dvadsiatimi kilogramami váhy navyše...
Veľkým milovníkom baletu a zakladateľom prvej akadémie tanca bol Ľudovít XIV. Jeho prezývka Kráľ Slnko v skutočnosti pochádza z baletu na hudbu J. B. Lullyho. O jeho láske k tancu bol natočený film Le Roi danse.
Keď sa sukne začali skracovať, bol z toho škandál
Prvá tutu sa zrodila vo Francúzsku v roku 1832, v období romantického baletu. Od tohto obdobia je odvodený aj jej názov. Prvou tanečnicou, ktorá sa v nej objavila, bola Marie Taglioni v balete Sylfída.
Materiál mal symbolizovať ľahkosť a éterickosť, keďže Sylfída je víla. Sukňa sa skrátila preto, aby mohlo obecenstvo sledovať prácu chodidiel a drobné skoky. Spôsobilo to škandál, pretože odhaľovať členky bolo považované za nemravnosť. Do tejto rovnakej kategórie ako balet Sylfída patrí aj balet Giselle.
Ďalšie skrátenie tutu bolo požiadavkou publika
Klasická tutu taktiež vzišla z praktických požiadaviek. Publikum si žiadalo, aby videlo viac z nôh tanečníc. Klasický typ tutu si predstavíme na Pierine Legnani, ktorá bola prvou interpretkou Odetty a Odílie v balete Labutie jazero.
