Prvá audio kazeta aj smajlík. Tieto vynálezy uzreli svetlo sveta pred 50 rokmi

V 60. rokoch sa diali veci...

(Zdroj: m.smedata.sk)

1961

Svietiace pneumatiky

Na trh ich chcela uviesť spoločnosť Good Years. Pýtate sa prečo? A prečo nie? Do bežného predaja sa ale nedostali, pretože čelili rôznym cestným nástrahám ako mokrá vozovka či prudké brzdenie, ktoré nevedeli prekonať. A tak to na cestách nikdy nebude v noci tak farebné, ako si hlavy firmy Good Years predstavovali.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Loading

...

1962

Prvá audio kazeta

Naši rodičia ju v detstve nezažili a keďže doba a vývoj pokročili tak výrazne, je isté, že ani naše deti si túto vecičku neužijú inak, ako z nášho rozprávania. Za to, že sme mali na čom počúvať prvé albumy Britney Spears, sa môžeme poďakovať spoločnosti Philips.

SkryťVypnúť reklamu

Spacewar

Jedna z prvých počítačových hier, ktorá mala tak veľký vplyv na tvorbu videohier, že je v zozname desiatich najvplyvnejších videohier všetkých čias. Zároveň bola jednou z prvých, ktoré ponúkali hráčom multiplayer.

Peel P50 mikroauto

Trojkolesové miniautíčko dizajnované Cyrilom Cannelom malo kapacitu jednej dospelej osoby priemernej veľkosti a jednej štandardnej nákupnej tašky. So svojimi miniatúrnymi rozmermi bolo vhodné na úzke parkovacie miesta a myšičkovanie po uličkách, ale to je asi tak všetko.

Prečítajte si tiež: Vybrali sme 12 najškaredších áut, pri ktorých by sme radšej chodili aj bratislavskou MHD-čkou Čítajte 

1963

Smajlík

Za žltú tváričku s dvoma bodkami a čiarkou, ktoré denne používame v SMSkách a chatovaní, aby sme vyjadrili našu radosť, vďačíme Harveymu Ballovi. Bell vytvoril smajlíka ako súčasť kampane jednej poisťovacej spoločnosti, ktorej cieľom bolo pozdvihnúť pracovnú morálku zamestnancov.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Emotikony sú staršie, ako si myslíte. Našli sa u nás smajlíky, ktoré pochádzajú zo 17. storočia Čítajte 

Loading

...

Počítačová myš

Za vynálezcu tejto v tom čase drevenej škatuľky s dvomi kovovými kolieskami sa považuje Douglas Engelbart. O patent na svoju „myš“ požiadal v roku 1967 a získal ho až o tri roky neskôr. Na trh sa dostala už v upravenej podobe o pár rokov neskôr, keď prišiel boom osobných počítačov. Názov „myš“ získala preto, lebo kábel, ktorý z nej vychádzal, vynálezcovi pripomínal chvost.

1967

Prvý bankomat

Viete, čo viedlo Johna Shepherd-Barrona v prvej myšlienke na mašinku, ktorú dnes nájdeme na každom rohu? Veľmi prozaický dôvod: v čase, keď si prišiel do banky po peniaze, bola zatvorená. V tej chvíli si uvedomil, že tak, ako si v automate môže kúpiť čokoládu, aj keď sú potraviny zatvorené, bolo by super mať niečo podobné aj na peniažky.

1969

ARPANET (Advanced Research Projects Agency NETwork)

Predchodca dnešného internetu vznikol ako experimentálna počítačová sieť financovaná spoločnosťou ARPA, ktorá bola podporovaná Ministerstvom obrany Spojených štátov. Zámerom bolo komunikovať a posielať dáta medzi počítačmi výskumných inštitúcií na väčšiu vzdialenosť bez jedného centrálneho bodu. Prvá správa bola poslaná sieťou 29. októbra 1969 a v roku 1990 bol ARPANET premenovaný na Internet.

SkryťVypnúť reklamu

Pristátie na mesiaci

Toto síce nie je vynález, no je to rozhodne udalosť, ktorá stojí za zmienku, pretože 20. júla 1969 urobil Neil Armstrong síce malý krok pre človeka, no obrovský skok pre ľudstvo

60. Roky toho priniesli veľa nie len vo svete technológií, ale aj vo filme

1960 - Alfred Hitchcock - Psycho

1961 - Jerome Robbins, Robert Wise - West Side Story

1961 - Blake Edwards - Raňajky u Tiffanyho

1962 - Stanley Kubrick - Lolita

1966 - Sergio Leone - Dobrý, zlý a škaredý

1967 - Arthur Penn - Bonnie a Clyde

1968 - Franklin J. Schaffner - Planéta opíc

1968 - Stanley Kubrick - 2001: Vesmírna odysea

Prečítajte si tiež: Odkiaľ sa vzali práčky, fény a ďalší naši pomocníci? Prvé elektrospotrebiče boli často nebezpečné Čítajte 

Zdroje: fiftiesweb.com, ohio.com, peelengineering.com, theguardian.com, pbs.org, britannica.com

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu