Vedeli ste, že počiatky pohľadníc siahajú až do staroveku?
Práve v staroveku vznikali prvé pokusy o zachytenie objektívneho obrazu. Euklides v diele Optika popisuje princíp jednoduchého zariadenia nazývaného Camera obscura.
Starovekému vedcovi sa podarilo prevrátený obraz pozorovaného objektu preniesť, no nedokázal ho zafixovať. Až v 18. storočí bola objavená fotochemická reakcia, výsledkom ktorej bolo zachytenie videnej reality.
Prvá známa fotografia v dejinách ľudstva pochádza z roku 1826 a jej autorom je Joseph Nicéphore Niépce. Vyzerala takto:
(zdroj: wikimedia.org)Prakticky až do polovice 20. storočia boli všetky fotografie iba čiernobiele. Približne v roku 1860 sa stretávame s prvými pokusmi o ručné kolorovanie fotografií. Farebná fotografia sa stala dostupnou širokej verejnosti prakticky až v 30. rokoch minulého storočia.
S rozvojom fotografickej techniky sa fotografovanie stalo prístupné bežnej verejnosti a fotografie sa stali súčasťou úžitkovej grafiky, a teda aj podkladom pre pohľadnice. Za zlatý vek pohľadnicovej tvorby môžeme považovať obdobie 1895-1905.
V roku 1896 svetom prešlo približne 2,5 miliardy pohľadníc.
Počas zlatej éry boli vydávané pohľadnice s najrôznejšími rámčekovými klišé, farebnými emblémami, pohľadnice pohyblivé s otáčavými časťami, vysúvacie, priesvitné – s druhým obrazom viditeľným proti svetlu.
Taktiež vznikali pohľadnice zdobené perím, tkaninou, machom, ľudskými vlasmi, sklenenými úlomkami, korkom, pohľadnice plastické, reliéfne, zlatené a v netradičných veľkostiach. Výzdoba pohľadníc nemala hraníc.
(zdroj: postoveznamky.sk)Pohľadnice sa stali nositeľmi rôznych námetov. Okrem miest a obcí sa na pohľadniciach objavujú aj hotely, hostince, reštaurácie, pivovary, mlyny, továrne, kostoly, nádražia, prístavy a podobne.
Do poštového obehu sa dostávajú pohľadnice divadelné, športové, národopisné, náboženské, politické, hasičské, vojenské a podobne. Nepreberné množstvo druhov námetov sa nachádzalo najmä medzi gratulačnými pohľadnicami.
A tak sa na scéne objavili aj prví zberatelia.
Zbieranie pohľadníc nenechalo na seba dlho čakať. Na prelome 19. a 20. storočia, kedy ešte neexistoval ani rozhlas, ani televízia, vyobrazenia na pohľadniciach dokázali bežným ľuďom priblížiť svet. Zberatelia začali venovať pozornosť zbieraniu pohľadníc najmä pre rôznorodé vyobrazenia na ich prednej strane. Štúdiom a zbieraním pohľadníc sa začala zaoberať filokartia.
(zdroj: postoveznamky.sk)Zbieranie pohľadníc je populárne aj dnes, najmä miestopisné motívy sú veľmi žiadané a vyhľadávané. V zásade platí, že čím staršia pohľadnica a čím menšia obec, tým je dopyt po pohľadnici väčší.
Najvášnivejší zberatelia navštevujú rôzne burzy, kvôli novému prírastku do zbierky dokážu precestovať neraz i veľmi veľké vzdialenosti. Pre tých menej zapálených zberateľov je tu možnosť dražiť pohľadnice cez internet.
A ktorá pohľadnica má najväčšiu cenu?
Za najdrahšiu a zároveň najstaršiu pohľadnicu sa považuje pohľadnica, ktorá sa dražila na londýnskej aukcii známok v roku 2002, pričom ju za prevratnú cenu 31 758,75 libier kúpil lotyšský zberateľ z Rigy, Eugene Gomberg.
Ručne farbená pohľadnica, doplnená poštovou známkou Penny Black, bola adresovaná Theodorom Hookom Theodorovi Hookovi vo Fulhame. Bol to dramatik, spisovateľ a známy vtipkár.
Pohľadnica zobrazuje skupinu poštových pisateľov s perami v rukách, ktorí sedia okolo obrovského atramentu. Hook ju pravdepodobne poslal sám sebe len kvôli vlastnému pobaveniu. Pohľadnicu objavil poštový historik Edward Proud a jej autentickosť osvedčila Britská filatelistická asociácia.
10 situácií, ktoré vás už určite niekedy vytočili na pošte Čítajte Zdroje: Postcard.co.uk, Telegraph, Independent
