Kto je tanečník, ktorý sa skrýva za prívlastkom "Bad boy of ballet"?
Sergej Polunin sa narodil na susednej Ukrajine v malom meste Cherson v roku 1989. S tréningom začal v troch rokoch a okrem baletu sa aktívne venoval gymnastike. Kariéru interpreta klasického baletu mu vybrala jeho matka.
Po štúdiách v Kyjeve ho prijali na Akadémiu Kráľovského baletu v Londýne. Od trinástich rokov bol teda nútený starať sa sám o seba - vo veľkomeste a bez znalosti jazyka. V devätnástich rokoch sa stal najmladším vedúcim sólistom Kráľovského baletu v jeho histórii. O dva roky neskôr sa súbor rozhodol zo dňa na deň opustiť, čo vyvolalo veľký škandál.
James Dean baletného sveta – aj takto volajú tetovaniami posiateho Sergeia Polunina.
„Cítil som sa byť baletným svetom podvedený... Ste dospelý, nemáte profesionálne kam rásť a napriek tomu žijete ako dieťa, ktoré si finančne nemôže dovoliť ani vlastný byt,“ uviedol pre britský Telegraph mladý tanečník.
Párty a problémy s drogami vystriedali každodennú drinu na baletnej scéne. Médiá sa jeho náhleho a nezodpovedného odchodu zo súboru Kráľovského baletu okamžite chytili. To, jeho životný štýl a tetovania stačili na to, aby vybudovali jeho imidž a pokazili mu povesť.
Kvôli svojej povesti si nevedel nájsť prácu.
Žiadne divadlo nechcelo zamestnať tanečníka s prívlastkom "Bad boy of Ballet" . Mladý tanečník sa pritom len vyrovnával s traumou z rozpadu rodiny, ktorú si roky dával za vinu. Rodina sa rozdelila, aby mohol mladý Sergej študovať. Nevidel ich viac ako desať rokov. Rodičia odlúčenie, ktoré trvalo roky, nezvládli.
O ich rozvode sa dozvedel cez telefón na internáte. Osamelosť, ktorú pod vplyvom okolností prežíval, ho dohnala do problémov, s ktorými sa musel sám vyrovnať.
Mediálnu škatuľku sa mu podarilo pokoriť až vďaka Igorovi Zelenskému, ktorý mu v Moskve ponúkol angažmán. Sergej teda začal opäť od začiatku, ale aj moskovské divadlo ho začalo nudiť a po pár rokoch opustil aj tento súbor. Frustrovaný a na prahu existenciálnej krízy.
Jedna pieseň preslávila oboch.
Pesničkár Hozier vydal svoj prvý singel v roku 2014. Take Me to Church ho preslávila doslova za noc. Za dvanásť mesiacov ju na Youtube videlo viac ako 12 000 000 ľudí.
Táto pieseň inšpirovala aj Sergeja Polunina. Videoklip režíroval Poluninov blízky priateľ David LaChapelle a vďaka Youtube ho videli milióny ľudí po celom svete.
Od toho momentu sa stal Sergej Polunin centrom pozornosti, a to napriek tomu, že v čase, keď videoklip vznikal, plánoval ukončiť tanečnú kariéru. Take Me to Church malo byť jeho posledným tancom a rozlúčkou s touto profesiou.
V súčasnosti má video viac ako 560 miliónov videní. Pozitívne ohlasy prichádzajúce z celého sveta tanečníka presvedčili, že tancovať ešte má zmysel. Rozhodol sa však nebyť už "len" bábkou v rukách riaditeľov divadiel. Vybral si inú cestu. Nie je oficiálne súčasťou žiadneho baletného súboru, ale tancuje po celom svete. Trénuje sám.
Baletný revolucionár
PROJECT POLUNIN má ambíciu prekonať systém kamenných divadiel, ktorý podľa slov Polunina nefunguje a tanečníkov len využíva. Ako jeden z prvých upozorňuje aj na nedostatočné uznanie a ohodnotenie umenia, ktoré vyžaduje neuveriteľnú disciplínu, drinu a krátky „umelecký život“.
Za jeden zo základných problémov považuje fakt, že tanečníci sú od útleho detstva vedení spôsobom podobným armáde. Musia len plniť príkazy a poslúchať na slovo. Bez obalu hovorí aj o zlom finančnom ohodnotení, nekvalitných podmienkach pre prácu a o tom, že tancu sa nedostáva publicita. To z neho podľa jeho slov robí menšinový žáner.
"Čo vlastne znamená skvelý tanečník oproti slávnemu futbalistovi, či tenistovi?" Aj táto otázka zaznie v dokumente amerického režiséra Stevena Cantora.
Dokumentáry film Dancer
Dokumentárny film DANCER mapuje život tohto výnimočného tanečníka od detstva až po zrod videa Take Me to Church. Režisér a dokumentarista Steven Cantor sa o jeho neľahkej životnej ceste rozhodol nakrútiť dokumentárny film vďaka Gabrielle Tana. Tá ho na Sergeja upozornila ako prvá hneď potom, ako sa rozhodol opustiť Kráľovský balet v Londýne.
Prezentovala ho ako tanečníka svetového formátu, ktorého úspešný režisér musí spoznať. Režisér očakával tvrdého a arogantného chlapa, ale mladý tanečník ho svojim vystupovaním prekvapil. Opísal ho ako citlivého, inteligentného a veľmi emocionálneho umelca. Človeka s príbehom, aký sa oplatí spoznať.
Čo znamenajú jeho tetovania?
Napriek tomu, že tetovanie a klasický balet nejdú do kopy, pre Polunina sú tetovania a jazvy synonymom slobody a nie sebapoškodzovaním. Jazvy na svojej hrudi si vytvoril sám, pretože túžil vyzerať ako antický bojovník.
Meno svojej priateľky Natalie Osipovej má vytetované na ruke za hánkami. Po hádke sa snažil tetovania zbaviť kyselinou. Po udobrení bol rád, že sa mu to nepodarilo.
Uvidíte ho aj v Bratislave
Premietanie dokumentárneho filmu DANCER si budete môcť pozrieť 26. a 27. septembra v Sále opery a baletu v novej budove SND. Sergej Polunin sa na premietaní osobne zúčastní a zatancuje dve sólové choreografie – Silent Echo a Take Me to Church.
Ako vyzerá práca profesionálnej baletky? Strávili sme s ňou jeden deň Čítajte
