Graffiti ako umenie. Táto myšlienka dostala veľký priestor aj na festivale HipHop Žije. Umelci mali k dispozícii stenu, mohli chytiť spreje do ruky a realizovať sa. Pretože práve to je podľa nich skutočné graffiti – legálne umenie.
Mnoho ľudí graffiti považuje za vandalizmus.
Ľudia, ktorí sa mu venujú, ako napríklad Denis a Michael, to však vidia inak: „Ľudia sú nevedomí. Oni vnímajú len počarbané steny. Pre nich sú graffiti to, že príde šesťročný chlapec s fixkou zo školy, ktorá má škaredý hrot, a spraví niečo škaredé na niečo pekné. Ale pre mňa je graffiti niečo pekné na niečom škaredom,“ tvrdí Michael, ktorí žije v Bratislave a graffiti sa venuje už 12 rokov.
Ako s graffiti začal? „Doviedla ma k tomu vnútorná situácia, také to vybitie sa. Vo mne bolo také prvotné komolenie písmen. To je ako keď máš písmená, ktoré sa ti páčia. Napríklad písmeno S, hadík, ja som ho komolil, vytváral som z neho hocičo. Odborne sa to volá typografia. To vo mne vyvolalo, že budem robiť graffiti písmo. Nezačal som tým, že by som chodil po ulici a sledoval zmaľované budovy.“

Podľa Michaela treba rozlišovať medzi graffiti, ktoré sa dá označiť ako vandalizmus, a tým, ktoré možno považovať za umenie. Rozdiel je najmä v tom, že umenie sa dá nájsť na legálnych miestach. „Legálne graffiti je sebavyjadrenie, každý ukáže čo je v ňom, a má na to viac času. Čo sa týka nelegálneho graffiti, to podľa mňa nerobia normálni ľudia. To človek urobí len pre prestíž seba samého. Podľa mňa cirkevné a historické budovy nie sú to, na čom by malo byť graffiti.“
PREDTÝM:

POTOM:

Graffiti nie sú len tagy
Rovnako to vidí aj Denis. On sa maľovaniu sprejom venuje 15 rokov a na jeho dielach vidieť, že to nie je žiadny amatér. Podľa neho ľudia vidia zmaľované steny, ktoré nevyzerajú pekne, a hneď graffiti odsúdia. „Zatiaľ to každý berie ako vandalizmus. Tu na Slovensku ľudia vidia len tie hnusné tagy a mestá nám nepovolia ukázať to skutočné pekné graffiti. Mohli by tomu pomôcť legálne plochy, kde by sme im ukázali, že graffiti je krajšie. Nie sú to len tagy.“

Niekedy záleží aj na tom, čo writeri nasprejujú, ako to ľudia budú vnímať: „Graffiti sú aj tváre. Všetko, čo sa robí sprejom, je považované za graffiti alebo street art. Vtedy to ľudia viac považujú za umenie. Ale keď sprejuješ písmená, vtedy to berú ako graffiti, nie ako umenie,“ vyjadril sa Michael.

Ľudia sypú smeti všade
Obaja často využívajú legálne zóny. Práve preto sa zúčastnili aj festivalu Hip Hop Žije, kde sa mohli realizovať. Jednou z legálnych zón, kam chodí Michael, sú aj priestory nedostavaného petržalského metra. „Ja by som bol za to, aby miesta boli vyčistené. Napríklad petržalské metro. Chodím tam dosť často maľovať, lebo je to legálna zóna v Bratislave. Ale v poslednej dobe tam chodia ľudia vysýpať smeti a stáva sa z toho skládka. Nepríde mi normálne, že to ľudia robia. Ale ja nie som SBS-kár, nemôžem tam sedieť a strážiť, aby tam ľudia nenosili odpad. A pritom graffiti nie je smetisko, to je galéria.“


Na festivale mohli ľudia vidieť rôzne výtvory. Prišli sem dokonca aj umelci z Česka, ktorí sa postarali o street art v podobe ženskej tváre na dodávke.

