Do Chorvátska chodili na dovolenku už naši starí rodičia. Za ten čas sa toho dosť zmenilo, ale staršia generácia to stále považuje za tú klasickú Juhošku, prípadne Jugošku. Zmenili sa cesty, dnes sa tam dostanete pohodlne, výlučne po diaľnici napríklad z takej Žiliny cez Rakúsko a Slovinsko (teda až na pár kilometrov, kde v Slovinsku chýba diaľnica) do hlavných chorvátskych destinácií pri mori.
Tiež sa zmenili hranice. Tam, kde by ich staršia generácia očakávala, medzi Slovenskom Rakúskom a Slovinskom, si ich ani nevšimnete, no v starej Jugoške je medzi Slovinskom a Chorvátskom aj hranica Schengenského priestoru. Ale ak by aj bolo treba sa niečím preukázať, občiansky preukaz postačí.


Kým v Slovinsku sa platí našou spoločnou menou, v Hrvatske sa platí chorvátskou kunou, ktorá sa delí na 100 líp. Je to jedna z mála mien pomenovaných po zvieratách, jej názov má svoj pôvod v stredoveku, keď sa kože z kún používali ako platidlo. Jedno euro zameníte za zhruba 7,5 kuny.
Pozrime sa ale na miesta, ktoré sa v Chorvátsku oplatí vidieť.
V Chorvátsku nájdete:
#more
Chorvátske pobrežie pri Jadranskom mori sa dá rozdeliť na tri hlavné oblasti - Istria, Kvarner a Dalmácia. Na polostrove Istria sú známe prímorské strediská, ako napríklad Umag, Rovinj, Medulin a Rabac.
Kvarner je región v zálive medzi Istriou a Dalmáciou a nachádzajú sa v ňom najväčšie chorvátske ostrovy Cres a Krk. Druhý menovaný je spojený cestou s pevninou. Medzi známe oblasti na vylihovanie pri pláži patria Baška na ostrove Krk, Crikvenica a Malinska.

Dalmácia je kapitola sama osebe, tiahne sa až po chorvátsku exklávu, v ktorej je mesto Dubrovnik, a ktorá je oddelená od zvyšku krajiny krátkym pobrežím Bosny a Hercegoviny. Vyvaľovať na kamienkoch sa tu dá v tradičnej Makarskej, ale medzi obľúbené plážové miesta patria aj Zadar, Šibenik, Trogir, ostrovy Pag, Hvar, Brač a Korčula či polostrov Pelješac.


Na ostrovy sa môžete prepraviť trajektom aj so svojím dopravným prostriedkom. Napríklad na stránke štátnej a najväčšej trajektovej spoločnosti v Chorvátsku si môžete pozrieť grafikony spojov. Lístok na trajekt si môžete kúpiť cez internet alebo rovno v prístave. Lístky spravidla nie sú na konkrétny čas, ale na deň, záleží od kapacity lode a množstva áut v rade pred vami, kedy sa nalodíte. Dajte si pozor hlavne v rušnejšom prístave, odkiaľ sa ide do viacerých destinácií, aby ste sa nalodili na správny trajekt, pretože vypomáhajúci brigádnici v prístave nemusia presne vedieť (alebo vy rozumieť), ktorá loď na ktorý ostrov ide, keď sa ich na to spýtate.

#mestá
Medzi obľúbené miesta na urbánnu turistiku patria prímorské mestá ako Pula s rímskou arénou na Istrii, Split s palácom rímskeho cisára a Dubrovnik so slávnymi hradbami. Menšie mestečká tu vedia byť veľmi pitoreskné, ako napríklad spomínané Rovinj, Zadar a Trogir, ale aj mestečká Hvar a Korčula (na rovnomenných ostrovoch).


Mestečko Hum na Istrii je známe ako najmenšie mesto na svete. Oficiálne je to mesto, hoci má len o niečo viac než 20 obyvateľov. Hlavné mesto Záhreb ľudia migrujúci k moru bežne obchádzajú, pritom je so svojimi približne 800-tisíc obyvateľmi väčšie ako Bratislava a jeho história siaha do čias Rímskej ríše.


#príroda
Chorvátsko je okrem histórie obdarené aj prírodným bohatstvom. V Chorvátsku je celkovo 444 chránených oblastí, z nich je osem národných parkov a 12 prírodných parkov. Najznámejšie národné parky sú zrejme Plitvické jazerá, preslávené vodopádmi a rôznymi odtieňmi farieb jazier - zelenej, modrej, šedej a azúrovej, podľa zloženia daného jazera.

Medzi ďalšie národné parky patrí riečny kaňon Paklenica, park v okolí rieky Krka či národné parky na ostrovoch Mljet a rozdrobené ostrovy Kornati. Spomedzi prírodných parkov je zaujímavý napríklad Prírodný park Biokovo, čo je pohorie nad Makarskou riviérou a nachádza sa medzi riekami Neretva a Cetina. Na najvyšší vrch Biokova Sveti Jure s nadmorskou výškou 1 762 metrov sa dá vyjsť bicyklom, ale pohodlnejšie je to na skútri.


Najvyšší chorvátsky vrch Dinara (1913 m.n.m.) síce neláka priveľa horolezcov, ale zospodu vyzerá epicky. Medzi Zadarom a Šibenikom môžete nájsť najväčšie chorvátske jazero - Vransko jezero, čo je tiež oblasť chránená ako prírodný park. Súčasťou jazera je ornitologická rezervácia s minimom ľudských zásahov.


#jedlo
Chorvátska kuchyňa je zmesou rôznych miestnych kuchýň, ovplyvnená susedmi, ktorí na tomto mieste zanechali svoju stopu v podobe receptov a ingrediencií. Na pobreží poznať vplyv talianskej a gréckej kuchyne a vo vnútrozemí slovanskej v kombinácii s maďarskou a tureckou. V prímorských oblastiach návštevník nájde rôzne druhy mäsa, ryby a iné morské jedlo. Jedlé je skoro všetko, čo sa vytiahne z mora a upečie.
#pitie
Chorvátsko sa dá rozdeliť na dve základné vínne oblasti - kontinentálnu a prímorskú. Pri pobreží sa víno pestuje na pevnine a ostrovoch od Istrie po južnú Dalmáciu, známa vinohradnícka oblasť je napríklad polostrov Pelješac.
V Chorvátsku sú najznámejšie miestne pivá Karlovačko z mesta Karlovac a Ožujsko zo Zagrebu. Medzi tvrdý alkohol patria rôzne pálenky (všeobecne rakija), napríklad drenovac (z čerešní), kruškovac (z hrušiek) a šljivovica (asi netreba prekladať).
BONUS: #levanduľa
Na ostrove Hvar v strednej Dalmácii môžete nájsť levanduľové polia, ktoré pripomínajú francúzske Provensálsko. Na mori. Najlepší čas vidieť kvitnúcu levanduľu je na prelome júna a júla a tematické suveníry ako levanduľový olej či sušenú levanduľu môžete kúpiť v dedinkách a mestečkách na ostrove.

