1. Meno má podľa vody a vojvodu
Pôvod mena Bosna sa odvodzuje od rieky Bosny, ktorá tečie srdcom krajiny. Jej názov je pravdepodobne odvodený z ilýrskeho Bass-an-as, ktoré pochádza z proto-indo-európskeho koreňa "bos", čo znamená "tečúca voda". Názov oblasti Hercegovina na juhu krajiny pochádza z titulu pre vojvodu "Herceg", ktorý pochádza z nemeckého "Herzog".

2. Stretávajú sa tam tri národnosti, tri náboženstvá a tri jazyky
Obyvateľov Bosny a Hercegoviny možno zaradiť do troch národností: Bosniaci (tvoria 50 %), Bosnianski Srbi (30 %) a Bosnianski Chorváti (15 %). Čo sa týka náboženstva, Bosniaci sú spravidla sunnitskí moslimovia, Srbi pravoslávni kresťania a Chorváti sú katolíci. Hovorí sa tu troma jazykmi - bosniansky, srbsky a chorvátsky, ktoré sú súčasťou južnej vetvy slovanských jazykov a sú vzájomne zrozumiteľné.
3. Sarajevo je európsky Jeruzalem
Hlavným a najväčším mestom je Sarajevo s takmer 700 000 obyvateľmi. Pre svoju históriu a rozmanitosť v kultúre a náboženstve si vyslúžil prezývku "Jeruzalem Európy", alebo "Jeruzalem Balkánu". Je to mesto, kde v jednej štvrti nájdete blízko seba mešitu, katolícky kostol, pravoslávny kostol a synagógu.


4. Prvá "električka" v Európe jazdila v Sarajeve
Sarajevo bolo v roku 1885 prvým mestom v Európe a druhým na svete (po San Franciscu), v ktorom pravidelne začala premávať mestská koľajová linka. Vozy boli ťahané koňmi a v roku 1895 začala jazdiť električka.

5. Štát sa skladá z dvoch správnych útvarov
Bosna a Hercegovina sa skladá z dvoch entít: Federácia Bosny a Hercegoviny (FBiH) a Republika Srpska (RS). Hranice medzi nim ustanovila Daytonská mierová zmluva z roku 1995, ktorá ukončila Bosniansku vojnu, jednu z kapitol vojen v Juhoslávii. Oblasti sú určené podľa národnostného princípu, vo FBiH žijú prevažne Bosniaci a Chorváti a v RS Srbi. Zaujímavosťou je federálny Dištrikt Brčko na severovýchode krajiny, ktorý je súčasťou oboch entít a pod spoločnou správou.

6. Na čele sú traja prezidenti
Hlavou štátu nie je len jeden prezident, ale trojčlenné Predsedníctvo Bosny a Hercegoviny. Jeho členmi sú jeden Bosniak a jeden Chorvát, ktorých volia občania Federácie BiH, a jeden Srb volený RS. Volí sa každé 4 roky a členovia v ňom rotujú každých 8 mesiacov vo funkcii vedúceho predsedníctva.
8. Vlajka s farbami mieru
Vlajka Bosny a Hercegoviny obsahuje žltý rovnoramenný pravouhlý trojuholník na modrom pozadí a popri jeho prepone je 7 celých hviezd a dve polovičné, ktoré majú zvyšok za okrajom vlajky. Trojuholník symbolizuje tri národy a pripomína tiež geografický tvar krajiny. Vlajku zaviedli v roku 1998.

7. Rozlohou je podobná Slovensku
Rozloha Bosny a Hercegoviny (51 197 kilometrov štvorcových) je len o niečo väčšia než rozloha Slovenska (49 035). Oproti Slovensku (5,4 milióna) má menej obyvateľov - 3,8 milióna, čo je zhruba toľko, ako počet obyvateľov Slovenska bez Košického a Prešovského kraja.
9. O kurzové výkyvy nemajte obavy
Platidlom v Bosne a Hercegovine je konvertibilná marka so skratkou KM, ktorá sa delí na 100 pfenigov. Zaviedli ju na základe spomínanej Daytonskej dohody a nahradila predtým používané obeživá - bosniansky dinár, chorvátsku kunu a dinár Republiky srbskej - v roku 1995. Je nazvaná podľa nemeckej marky, s ktorou mala pevný kurz 1:1. Keďže nemeckú marku nahradilo euro, KM má s ním tiež stály kurz: € 1 = 1.95583 KM, zaokrúhľuje sa na 2 KM.

10. Národným kvetom je zlatá bosnianska ľalia
Táto ľalia (latinsky Lilium bosniacum) je endemická pre Bosnu a Hercegovinu a po bosniansky sa nazýva Zlatni Lilijan či Bosanski Lilijan.

11. Arebica - arabská abeceda pre bosniansky jazyk.
Arebica alebo arabica bol variant arabského písma pre písanie v bosnianskom jazyku, ktorý sa používal hlavne v náboženských školách a administratíve. Arebica bola založená na osmanskej predlohe perzsko-arabského písma a používala sa najmä medzi 15. a 19. storočím. Pred prvou svetovou vojnou boli snahy o zavedenie arebicy ako tretieho oficiálneho písma popri latinke a cyrilike.
12. Dejisko zimnej olympiády
Ešte za čias bývalej Juhoslávie sa v roku 1984 v Sarajeve uskutočnili XIV. zimné olympijské hry. Bola to prvá zimná olympiáda v socialistickej krajine. Opustené dejiská hier sú dnes zaujímavou turistickou atrakciou.


13. Najdlhšie obliehanie v modernej histórii
Obliehanie Sarajeva jednotkami juhoslovanskej armády a predchádzajúcej Republiky Srbskej počas vojen v Juhoslávii trvalo 1429 dní (od 5. apríla 1992 do 29. februára 1996). Je to o viac než rok dlhšie než obliehanie Leningradu v druhej svetovej vojne. Prišlo v ňom o život vyše 5-tisíc civilistov.
14. Sarajevský filmový festival je najväčším filmovým festivalom v juhovýchodnej Európe
Založili ho v roku 1995 počas obliehania Sarajeva. Koná sa každý rok v auguste (v roku 2017 je to 11. - 18. augusta).

15. Krajina má len jediné mesto pri mori
Aj keď sa pri prvom pohľade na mapu možno zdá, že ide o vnútrozemskú krajinu, Bosna a Hercegovina má 20 kilometrov jadranského pobrežia. Na ňom sa nachádza jediné bosnianske prímorské mesto Neum. Chorvátske pobrežie teda nie je súvislé a pri ceste pri mori zo severu do chorvátskeho Dubrovnika cestujúci prejde kúsok Bosny a Hercegoviny.

16. Pútnické miesto Medžugorie
Mestečko sa nachádza medzi horami (podľa čoho sa volá) blízko hranice s Chorvátskom a je obľúbeným katolíckym pútnickým miestom.

17. Prales Perućica je jedným z posledných európskych pralesov
Perućica sa nachádza v národnom parku Sutjeska pri hraniciach s Čiernou Horou.

18. Osmanský Starý most (Stari most) je jednou z najznámejších pamiatok v krajine.
Stojí nad riekou Neretva už od 16. storočia v meste Mostar, ktoré je podľa neho pomenované. Dá sa povedať, že je symbolom premostenia medzi rôznymi kultúrami.

Na svojom mieste stál vyše 400 rokov, kým ho počas vojny v roku 1993 nezničili chorvátske jednotky. Po vojne ho zrekonštruovali a od roku 2004 opäť stojí tento kamenný oblúk nad riekou a spája dva brehy.

19. Bosnianska káva
Tradičným nápojom je bosnianska káva varená v kovovej nádobe zvanej džezva a podávaná v malej šálke zvanej fildžan.

