Tvorcovia používajú pri nakrúcaní filmov rôzne triky na to, aby situácie v nich pôsobili čo najskutočnejšie. Už vieme, ako sa nakrúca fajčenie či užívanie drog, ako je to však pri erotických scénach?

Zinscenovať dôveryhodne vyzerajúce erotické scény vo filme vôbec nie je ľahké. Koľkokrát ste sa pristihli pri tom, že sa vám zdalo byť to, čo sa dialo na obrazovke, úplne absurdné? Keď je naopak scéna urobená dobre, nemáte problém zabudnúť, že ide o hercov.
Možno ste si mysleli, že to nie je nič komplikované, opak je však pravdou - realistické erotické scény sú hotová veda.
Mnohí filmoví, televízni aj divadelní režiséri používajú takzvaných sexuálnych choreografov. Yehuda Duenyas pracoval ako sexuálny choreograf v divadle. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby scény vyzerali realisticky, ale tiež aby boli herci v psychickej pohode. "Je tam toľko vecí, ktoré sa dajú pokaziť. Môžete raniť niekoho city, prekročiť isté hranice, vyvolať zlé spomienky a podobne," povedal Yehuda pre Refinery29.
Herci si v prvom rade musia podľa neho uvedomiť, že to nie je skutočné, že len hrajú istú rolu, aby sa od toho vedeli trochu odosobniť. Dôležité je tiež dobre poznať svoju postavu. "Tak, ako všetci ľudia majú nejakú povahu, majú aj svoju sexuálnu povahu. Keďže sú erotické scény v danom filme alebo seriáli významnou súčasťou, herci musia vedieť, čo za človeka je ich postava. Nakoľko je sexuálne skúsená? Aký má prístup k vlastnej sexualite? Keď vytvoríme pre tieto postavy sexuálnu minulosť, je to veľmi nápomocné, keďže to ovplyvní aj ich súčasné sexuálne správanie," vysvetľuje Yehuda.

Najprv si celú scénu vyskúšajú "nanečisto"
Následne si herci vyskúšajú, ako bude scéna vyzerať. Sú pri tom oblečení a je to veľmi obyčajná záležitosť - žiadne emócie, žiadne dotyky, žiadna nahota. Je tiež dôležité stanoviť si, ako budú herci ako aj ich postavy spolu komunikovať, hlavne na skúške. "Môže sa stať, že niekto prekročí osobné hranice toho druhého. Preto si takéto hranice treba hneď na začiatku stanoviť." Nevyhnuté je aj to, aby každý súhlasil s tým, čo sa bude robiť. Keď chce jeden z hercov skúsiť niečo iné, než je v pláne, alebo sa druhého dotknúť, musí si vypýtať povolenie.
"Keď napríklad poviem "Chyť ju za prsník," herec sa musí partnerky spýtať, či je to v poriadku a ona musí súhlasiť. Herci spolu neustále komunikujú. Videl som predstavenia, v ktorých bol jeden z hercov príliš horlivý a prekročil hranicu. Jeho partner sa potom cíti nepríjemne a s tým sa potom veľmi ťažko pracuje," hovorí Yehuda. Keď sa herci cítia nepríjemne, odrazí sa to aj na atmosfére a vidieť to aj na plátne. Ešte horšie to však je v divadle, kde nie je priestor pre opravy, keď sa scéna nepodarí podľa predstáv. Herci preto vždy musia dať najavo svoj nesúhlas.

Čo sa deje, keď začne ísť do tuhého?
Prvé bozky sú vždy trochu nemotorné, čo je ťažké hodnoverne znázorniť, keď sú v skutočnosti dopredu nacvičené. Keď Yehuda pracoval na divadelnej hre, kde bol scéna s intenzívnym bozkávaním, pri nacvičovaní bozkov poslal všetkých preč z miestnosti, zostal tam len on a herci. "Každý sa bozkáva inak, keď niekoho prvýkrát pobozkáte, musíte spoznať jazyk jeho tela, jeho pery a aké je to bozkávať sa s ním." Nemotornosť prvého bozku je dôležitá vec, vďaka ktorej bude vyzerať skutočne. Úlohou choreografa je sledovať, aké majú herci spojenie a usmerniť ich.
Podobne to je aj pri samotnom sexe a nahých scénach. Herci zostanú v miestnosti sami, najprv sa len vyzlečú a niekoľko minút tak zostanú. Rozprávajú sa a sú sami sebou, aby sa zbavili hanby a uvedomili si, že sa nemajú čoho obávať.
Potom prídu na rad dotyky. "Vtedy sú už podľa mňa ľady úplne prelomené. Rozumejú, čo si k sebe môžu dovoliť a čo nie, vedia, že budú nahí. Už sa bozkávali a dotýkali sa navzájom, psychicky prekonali všetky ťažké prekážky. Je to o tom, aby sa cítili pohodlne a nakoniec sa pri tom možno aj zabavia," myslí si choreograf.

Významnú úlohu hrá aj predstavivosť divákov.
Keď sa herci už raz obnažia a idú na vec, ďalšou výzvou je správne nastavenie scény. Keďže v skutočnosti nesúložia, treba správne rozložiť prikrývky a vankúše, aby niektoré veci zakryli, ale zároveň aby diváci videli to, čo treba. "V jednej hre sme na začiatku mali scénu, v ktorej herec stál chrbtom k publiku v župane. Jeho partnerka bola na posteli, natiahla ruku pod jeho župan a chytila ho za zadok. Keď na začiatku divák vidí skutočné spojenie, začne si predstavovať rôzne veci. Predstavivosť je veľmi mocná a nevadí, keď je v scéne, kde sa pár miluje, napríklad vankúš a časť scény skrýva prikrývka, diváci si doplnia tieto medzery a predstavia si plnohodnotný styk," vysvetľuje odborník.
Aby vytvorili realistické erotické scény, v mnohých filmoch si herci pomáhajú aj falošnými chlpmi v rozkroku, spodnou bielizňou a nálepkami na bradavky telovej farby či protetickými genitáliami. Tie sú väčšinou vyrobené zo silikónu a používali sa napríklad vo filme Nymfomanka. Na detaily, ako je pot, sa používa sprej z ružovej vody a glycerínu, ktorý vyzerá veľmi hodnoverne.
