Aj keď veľa z nás už prešlo z "empétrojek" napríklad na streamovanie, pre deti 80. a 90. rokov pôjde navždy o prevratný formát, ktorý ich sprevádzal pubertou.
Veď si len spomeňte na tieto situácie, ktoré sa už nebudú opakovať:
1. Za MP3-ky nikto neplatil.
Už ste sa stotožnili s tým, že aj hudba je produkt hodný zaplatenia, a platíte si streamovacie služby či kupujete CD-čká do auta? Na to sme kedysi ani nepomysleli. Samozrejme, že to bolo nelegálne a proti autorským právam, ale hudbu sme zháňali na torrentoch, cez Napster, LimeWire či po rôznych pofidérnych úložiskách.
2. V pesničke sme hocikedy mali aj sekvencie z klipu, plné divných zvukov či rozhovorov.
Zmierili sme sa aj s takou verziu, len aby sme mohli mať obľúbenú skladbu. Tak sme stiahli video z Youtube a konvertovali zvuk do mp3.
(zdroj: chucklesnetwork.com)3. Nikdy sme nevedeli, či určite sťahujeme pesničku, ktorú chceme.
Hocikedy sme natrafili na fejkovú MP3-ku, ktorá prehrávala nejakú blbosť.
4. Robili sme výberovky a napaľovali ich na CD-čká.
MP3 súborov sa na ne zmestilo nepomerne viac ako obyčajného audia, tak sme tam napchali niekoľko albumov alebo starostlivo zostavený playlist.
(zdroj: memesuper.com)5. Hudbu sme si vymieňali na USB kľúčoch.
Ak sme nevedeli zohnať nejakú skladbu, často ju mal šťastnejší či šikovnejší kamoš. Alebo sme si len tak navzájom rozširovali obzory.
6. Keď sme dostali alebo si našetrili na náš prvý MP3 prehrávač, nepustili sme ho z ruky.
No a čo, že mal len 128 MB a škaredý dizajn? Svoju hudbu ste si mohli nosiť kedykoľvek so sebou.
(zdroj: onsizzle.com)7. Nad výberom pesničiek sme potom trávili celé hodiny.
Bolo umenie vybrať u celej poctivo nasťahovanej diskografie to najkvalitnejšie, čo sme chceli počúvať dookola, lebo pamäť prvých prehrávačov ich pojala len zo 20.
8. Komprimovali sme hudbu na tragickú kvalitu.
Často sme šli až na hranicu počúvateľnosti, len aby sme do prehrávača mohli napchať čo najviac skladieb.
(zdroj: memesuper.com)9. Kto mal iPod, tomu všetci závideli.
Ešte pred iPhonmi ľudia šaleli za prehrávačmi od Apple. Do iPodov sa toho zvyčajne viac zmestilo a aj vyzerali lepšie. Zmierili sme sa aj s modelom Shuffle bez displeja.
10. Delili sme sa o slúchadlá s kamošmi - každý jedno.
Prehrávač nemal každý, chceli sme šetriť baterku alebo si vypočuť niečo nové. Presne preto si každý zobral slúchadlo do jedného ucha a sedeli sme vedľa seba ako siamské dvojičky. Horšie bolo, ak pesnička neznela v oboch slúchadlách rovnako.
(zdroj: memesuper.com)11. MP3 začali prehrávať aj mobily, tak sme si mohli dať zvonenie obľúbenú pesničku či smiešne hlášky.
Dnes sa s tým už málokomu chce babrať, ale niektorým to ostalo doteraz. Len tie hlášky už prestali byť vtipné.
12. Púšťali sme si nahlas hudbu z mobilov.
Lebo sme mohli. Na rozdiel od prehrávačov totiž mali aj reproduktory.
(zdroj: nocookie.net)
61 vecí, ktoré si zo svojho detstva pamätajú deti 90. rokov Čítajte
