Desaťročia socialistickej gastronómie sa na našich reštauráciach poriadne odzrkadlili. Našťastie sa postupne sa zviechame... Niekde rýchlejšie, inde pomalšie.
Pizza story
Dnes už dobrú pizzu dostanete v každej priemernej pizzérii. Nebolo to vždy tak. Písal sa rok 1991 a pizza dorazila na Slovensko ako super horúca novinka. Bolo len málo podnikov, kde ste si ju mohli dať. A tak, keď sa rozchýrilo, že v Trenčianskych Tepliciach sa predáva pizza, hrnuli sa tam húfy ľudí. Väčšina ani netušila, čo to vlastne je, ale keď to už bolo niečo západniarske, tak to muselo stáť za to.
No ale nestálo. Žiaľ, to, čo ste dostali na tanier, sa na pizzu ani zďaleka nepodobalo. Koláč vykysnutý na dobrých desať centimetrov do výšky, cesto vysušené dlhým pečením a navrchu lacný paradajkový pretlak a trocha syra s diétnou salámou. Bolo to nechutne vyzerajúce a ešte horšie chutiace.
ALE! Mohli ste sa pred ostatnými pýšiť, že vy ste už tú pizzu mali. Detaily ste radšej vynechali. A tak do daného podniku a mnoho ďalších po celom Slovensku prúdili naďalej ľudia bažiaci po talianskej pochúťke netušiac, aký veľký „prúser“ na nich čaká.


Cordon Bleu s rybou
My, Slováci, sme milovníci vyprážaného. Vyprážaný syr, vyprážaný rezeň, vyprážané hranolky. Ak chceme zmenu, zvolíme Cordon Bleu. O tom, že v menu je často napísané "Gordon blue", radšej pomlčíme.
Kristína si tiež odbehla na jedeného Gordona. Objednala Cordon s ryžou. Čašník zjavne prepočul a prinesol vyprážanú rybu plnenú šunkou a syrom, však Gordon s rybou, nie?

Lasagne s vegetariánskou slaninou
Kamarátka vegetariánka zamierila na obed do centra nášho hlavného mesta. Pekná čistá reštaurácia plná ľudí býva väčšinou zárukou kvality. No, väčšinou... Vybrala si vegetariánske lasagne a ešte sa pre istotu čašníka spýtala, či sú naozaj vegetariánske. Uistil ju, že samozrejme. Hladná ako vlk čakala dobrú pol hodinu a keď konečne pristáli na stole nádherne voňajúce lasagne, lačne sa do nich pustila.
Už po prvom súste jej však na chuti niečo nesedelo. V lasagniach totiž bola slaninka. Zavolala si čašníka a reklamovala problém so slaninou. Ten so stoickým kľudom odpovedá: „Ale veď slanina nie je mäso“.

Nie je šalát ako šalát
Ak si objednáte mäso a zeleninový šalát ako prílohu, určite nečakáte, že vám na tanieri pristane plátok bravčového s kockami rozmrazenej zeleninovej zmesi do polievky, ako sa to stalo Lukášovi. Už len rozmixovať, trocha smotany a máte sviečkovú.

Polievky ako skrytá hrozba
Ak ste vegetarián, dať si polievku v normálnej reštaurácii môže byť celkom problém. Krátky prieskum ukázal, že mäsový vývar je nielen súčasťou hovädzej či slepačej polievky, ale i cesnačky, zeleninovej, dokonca - a to už sme ostali najviac v šoku - i paradajkovej.

Ach, tie orechy!
Alergia na orechy je dosť obmedzujúca záležitosť. Preto, ak ju máte, starostlivo študujete všetky alergény v jedle, aj keď my ostatní to úplne prehliadame. A tak, keď sa po dlhom výbere konečne rozhodnete pre pizzu margherita, nečakáte, že vám ju prinesú posypanú orechmi. Žeby špecialita podniku? Taliani by sa asi chytali za hlavu.

Hovädzí steak z bravčového
Aký máte radi? Medium? Rare? No v každom prípade hovädzí. Keď ale namiesto hovädzieho dostanete opečený kus bravčového mäsa, prekvapene čumíte, presne ako moja známa.
A čo na to čašník? V menu bolo predsa napísané: Hovädzí steak (br. m.). A vy ste mali vedieť, že ten hovädzí steak je predsa z bravčového.

Kauza halušky
Hádam nie je viac typické jedlo pre Slovensko ako bryndzové halušky. Základ úspechu je dobré zemiakové cesto, kvalitná ovčia bryndza a pekne vypečená slaninka. Najlepšie domáca. Niektorým slovenským kuchárom sa však zdá príliš jednoduché variť poctivú klasiku, a tak pridávajú rôzne „vylepšenia“.
Posypávajú halušky surovou cibuľou, čo mňa ako odporcu surovej cibule neraz poriadne vytočilo. Nahrádzajú bryndzu tvarohom či z neznámeho dôvodu namiesto kvalitnej slovenskej slaniny pridávajú anglickú.

Cestoviny ako cestoviny
Sestra moja, dobrých podnikov znalá, raz skočila na cestoviny do známeho bratislavského podniku. Objednáva penne s bazalkovým pestom a ešte čosi k tomu. Po hodine čašník konečne prichádza s tanierom, no namiesto penne sa na tanieri točia vrtuľky – fusilli. Na jej otázku, čo to má byť, čašník odpovedá: „Rúre došli, dali sme vrtule, cestoviny jak cestoviny.“

Paradajková skoro raw
Milujem paradajkovú polievku. A tak, keď som sa hladná ocitla v blízkosti reštaurácie, ktorá ju mala v ten deň na dennom menu, už aj som vpochodovala dnu a objednala si.
Na moje zdesenie mi po chvíli pristála na stole doslova „vykydnutá“ plechovka s lúpanými paradajkami. Neochutená, nerozmixovaná, dokonca ani neohriata. Tak to už bolo naozaj príliš!

Našťastie sa u nás stále častejšie objavujú kvalitné reštaurácie, ponúkajúce naozaj vynikajúce gastronomické zážitky. O to viac zamrzí, keď natrafíte na nejakú, čo si myslí, že zákazník je hlupák, môže mu naservírovať čokoľvek a on to nechá tak.
