Nerada jazdím diaľkovým autobusmi. Hlavne tými, čo nemajú WC. Pretože zákon schválnosti u mňa funguje úplne dokonale a potreba ísť cikať ma chytí už v momente, ako za mnou šofér zatvára dvere. A tak v mukách držím, kým nie je možnosť odskočiť si.
Ak ale máte deti, viete, že slovíčko „vydrž“ v tomto prípade nepomôže a treba konať ihneď, inak hrozí nehoda. Príbehy zo života sú tie najlepšie, tu je výber z nich.
1. Verejná doprava
Najpohodlnejšie s deťmi je cestovanie vlakom, tam s WC nie je problém, občas však treba ísť aj iným dopravným prostriedkom.
- Chcela som deťom urobiť radosť, a tak som ich zobrala na chalupu autobusom namiesto auta. Nastúpili sme, vybrali miesta na sedenie a do minúty od vyrazenia mladší, dvojročný zahlási: "Cikaaaať!" Náš výlet skončil o tri minúty na prvej zastávke.
- V preplnenej električke dcérka šepká: „Mamí, kakať!“ Ja na to: „Vydrž, hneď vystúpime.“ Asi po minúte: „Netreba, už je to hotovo.“
- Raz sme išli diaľkovým autobusom a malá sa vypýtala cikať. Šofér len odvrkol, že nemôže zastaviť. Tak som mu vysvetlila, že dcérka je ešte malá a negarantujem, že mu nepociká sedačku. Zastavil o tri minúty pri najbližšej zeleni.
2. Spoločenské udalosti
- Keď mal syn 3 roky, robil sesternici na svadbe nosiča obrúčok. Krásne sme všetko popredu nacvičili, vyobliekali ho. Všetko prebiehalo ako po masle. Keď tu, práve, keď si mali snúbenci povedať „Áno“, malý na celú sálu kričí: „Maminááá, ja sa pokakám!“ Hodil prstienky o zem a utekali sme. Snúbenci majú veselé video, ako sa spolu s oddávajúcim plazia pomedzi stoličky a hľadajú obrúčky.
- Môj starší, štvorročný, chcel strašne vidieť Šmolkov v kine. Tak som sa nechala zlomiť a išli sme. Po desiatich minútach, keď práve končil reklamný blok, syn šepká: „Mamina, mne sa chce asi kakať.“ „Asi alebo naozaj?“ Uisťujem sa. „Naozaj.“ Tak sme sa predrali von a polovicu filmu presedeli na záchode.
3. Príroda
Vykonať potrebu v prírode je asi najpohodovejšie a najprirodzenejšie. Ale aj tu môžu nastať komplikácie.
- Boli sme práve na vrchu rozhľadne, keď sa dcérka vypýtala cikať. Nikde nikto, tak si hovorím, mať chlapca, nechám ho cikať zvrchu... Tak sme to skúsili i s dcérkou a celkom dobre sme to zvládli. A mala zážitok, o ktorom potom rozprávala kamarátkam.
- Odkedy mal náš syn na nohe prisatého kliešťa, má z nich paniku. Konečne sa trochu oteplilo a vybrali sme sa celá rodinka na bicykloch do prírody. Na veľkej lúke sme rozložili deku, že si urobíme piknik, keď som zbadala jeho zdesenie. „Čo je Ondrík?“ pýtam sa. „Mami, ja musím kakať.“ No tak odbehni kúsok a šup, čupni do trávičky. „Ale tráva je vysoká, čo keď mi kliešť vlezie do riťky?“ Tak sme povinne s tatom vyšľapávali dvojmetrový kruh, aby mal synátor pohodlné miestečko na potrebu.
4. ZOO
- Dcérka sa práve naučila fungovať bez plienok, tak sme ju za odmenu zobrali do ZOO. Pri vstupe sme boli pre istotu na WC, aby sme nemali nehodou počas prehliadky. Asi po pol hodine malá zahlási: „Kakať!“ V panike pohľadom hľadám najbližšie WC, v tom ma napadne, že mám v batohu plienku, ponúkam jej tú, ale v žiadnom prípade ju nechce, veď: „Už som veľká, čo nevieš?“ Tak ju beriem na ruky a utekáme k šípke WC, zrazu však zakričí, že už nevydrží, tak stiahneme gate tam, kde sme, a šup do trávičky pri chodníku. Ako som hľadala v batohu sáčik, kde by som potrebu zabalila, vystrčí sa z klietky dlhá laba a bolo po probléme. „Kako spapau,“ skonštatovala dcérka.
5. Zima
Zima je z pohľadu matiek najhoršie ročné obdobie. Dilema, či obliecť skôr seba alebo deti, je hádam väčšou záhadou ako tajomstvo Sfingy. Ak oblečiete najskôr seba, kým ponaháňate a poobliekate deti, ste už na kompletku spotená. Ak oblečiete najskôr deti, kým sa oblečiete vy, stihnú spravidla niečo vyparatiť, čím spôsobia, že ich môžete nanovo obliekať.
- Vonku krásnych mínus desať pod nulou, čerstvo napadaný sneh. Poobliekala som syna, dcérku a nakoniec aj seba a vyšli sme von. Dva metre od domu dcéra zastoná: „Mamina, kakať.“ Idem jej sťahovať gate, ona kričí: „Nie! Na záchodík!“ Syn z druhej strany cesty: „Nejdem domov! Teraz sme prišli!“ No radosť veľká to bola.
6. Doma
Dať dieťa na WC doma každému príde ako to najľahšie na svete. Ale i tu sa vyskytnú malé zádrhele.
- Raz ma chytili nejaké kŕče, tak utekám na WC, po ceste ešte zapínam telku, aby malý obsedel a videla som na neho, čo robí. On totiž v nestráženej chvíli dokáže vyviesť všeličo. Zrazu ku mne pribehne, že chce kakať. Podám mu nočník, ale odmieta, lebo on už je veľký chlapec. Chvíľu ho prehováram, no keď nič nepomôže, tak ho púšťam na WC a ja sadám na nočník, lebo keď musíš, tak musíš! Kamoši v škôlke a isto i pani učiteľky mali z tej príhody určite dobrú zábavu.
- Vaňa je hádam jediným miestom, kde mám pokoj len a len pre seba. Raz ma tam synček objavil a kričí na tata, že aj on chce ku mne. Tato ho dal vycikať a šupol ku mne. Po chvíľke sa okolo neho začala voda farbiť na hnedo a mne bolo hneď jasné...(zdroj: giphy.com)
7. Auto
Ak cestujete autom, spravidla nie je problém v prípade potreby zastaviť na krajnici a dať dieťa vycikať. Čo ale, ak ste uviazli uprostred diaľnice v kolóne?
- Cestovali sme na letisko a už od Trnavy sa na diaľnici urobila neskutočná kolóna, autá sa hýbali sotva meter za minútu. Začali sme panikáriť, či stihneme lietadlo, a do toho obe deti zahlásili, že im treba cikať. U syna to bolo ľahšie. Našli sme fľašu a bolo po probléme... S dcérkou to bolo horšie. Po chvíli dumania sme vytiahli sáčik a improvizované WC bolo na svete. Ostávalo sa len modliť, aby sáčik nemal dierku a vodná bomba vydržala, kým ju budeme môcť zlikvidovať. Odvtedy nosíme na dlhšie cesty pod sedadlami nočník.
Zmätky matky: Čo dokážu deti vyparatiť, kým je mama na WC Čítajte
