Bilingválny gympel sa mi v ôsmej triede zdal ako správna voľba, ako ukončiť študijné trápenie o rok skôr. To som ešte netušila, že maturita ma dorazí na úplne dno a spraví zo mňa hejtera. Dámy a páni, týchto niekoľko dôvodov spôsobuje, že skúšku dospelosti nedokážem vystáť.
Ako sa zbaviť povinností za... dva roky?
Prvotná myšlienka, že maturita na našej škole bude rozdelená na 4. a 5. ročník, je fajn. Tento rok si odbijem slovenčinu a angličtinu, budúci sa budem venovať tomu, čo ma baví.
Problém nastáva až vo chvíli, keď si zúfalý maturant - JA - uvedomí, že od marca nemá od maturitných testov pokoj. Po externých testoch prichádza celý deň písania anglických slohov, potom deň, keď píšeme počúvanie a čítanie s porozumením a nakoniec, konečne, sa dostávame k ústnym maturitám. Tie sú posledný júnový týždeň.
Človek by si pomyslel, že mať v kapse maturu z C1 a štátnicu po 4 rokoch školy nie je zlé. A ani nie je, to netvrdím. Predstavte si však mať každý mesiac nejakú časť, ktorú píšete dokopy minimálne 3 hodiny. Nervozita, ktorú si iní odbijú v priebehu týždňa alebo dvoch, ja zažívam s pravidelnosťou menštruácie. Nuž, sama som si vybrala.
Zo siedmich známok dostaneš jednu
Nadviažem na predchádzajúci bod. Keďže dokopy z internej časti dostanem 7 známok (počúvanie, čítanie, 2 slohy a 3 známky za ústnu skúšku), dá sa povedať, že mám priestor na opravenie. Sem-tam 50 % neuškodí, opravím to predsa dvomi stovkami.
Predstavte si ale ten pocit, keď stojíte pred komisiou s trojkami z doterajších testov a čakáte, ako skvelo si známku opravíte na jednotku. Pri systéme priemerovania siedmich známok sa to naozaj dá.
No a teraz si predstavte, keď vám tá jednotka ujde o 1 %. Lebo počas skupinovej diskusie ste sa nebili o slovo. Alebo má predseda komisie v ten deň chuť ničiť životy. Jedno alebo druhé, je to poriadne na *****.
Externá maturita je malina, peklo prichádza potom
Táto trpká pravda mi akosi "dorazila do mozgu" až pred pár týždňami. Na slovenčinu viem tak 5 a pol diela, gramatiku ovládam, ale ako o nej mám rozprávať 20 minút?
Nech už sú externé testy akékoľvek, vždy sa dá buď natipovať, alebo vydedukovať, čo asi môže byť správna odpoveď. Máte aj viac času na prípravu alebo upokojenie sa, čo však neplatí o niekoľko týždňov neskôr - ak máte v hlave vákuum počas ústnej skúšky, nepomáha ani pomodliť sa.
Ženy vraj milujú oblečenie. Počas maturít to neplatí
Skúška, aká je táto, sa nezaobíde bez formálneho a slušného, v preklade nepohodlného oblečenia. Nech už milujete obleky a šaty akokoľvek, určite mi dáte za pravdu, že vás všetko omína, lepí sa na vás a zavadzia vám.
Kto to má ako ja, tak si to užije pekne-krásne dva roky po sebe. A aby toho nebolo málo, prvýkrát presne počas najvyšších možných teplôt na konci školského roka. Nechápem, ako to vydržali tí predo mnou, a obávam sa, že sa za jeden deň prezlečiem minimálne trikrát. Predstavy o tom, ako sa v pohodlí rozťahaných teplákov nechávam skúšať učiteľmi, si môžem užiť akurát tak v snoch.
Oblečenie by som ešte prežila, ale ten hluk na chodbách...
Niekoľko šťastlivcov sa teraz pousmeje a povie si: "Cha! U nás máme vtedy riaditeľské voľno!" Kiežby sa to dialo aj na mojej škole *výraz smútku a slzy na krajíčku*. Nepamätám si, kedy by mi prítomnosť iných ľudí, hoci aj za dverami, prekážala tak veľmi, ako počas maturitných testov.
Šuchot topánok a zatváranie dverí nie je práve dôvod, prečo maturitu nenávidím. Ale zistiť, že niekto nestrávil alkohol na včerajšej párty a práve to dokazuje záchodu vedľa mojej triedy? To už si vyžaduje sústredenie lovca a nervy matky trojčiat. A to ja veru nemám.
Môžem sa učiť koľko chcem, aj tak neviem všetko
Zmaturuj zo slovenčiny vlastím už rok, témy od predošlých maturantov som odkúpila, diela mám pootvárané na Wikipédii a moje odhodlanie nikdy nebolo väčšie. Lúskam jednu otázku za druhou, opakujem si ich v nepravidelných intervaloch, skúšam pracovať pod tlakom. Keď som konečne pripravená, vyrážam do školy.
Som si istá, že viem, čo mám, nemá ma čo prekvapiť a... tu by sme to aj mohli useknúť. Prvá otázka na papieriku mi nič nehovorí, druhú si musím prepísať, aby som jej porozumela. Zalieva ma pot. To už vlastne od rána, ale znie to efektne. Na prípravu mám už iba 10 minút. Musím to risknúť, veď sa na mňa hádam čosi nalepilo.
*o 20 minút neskôr*
Vyčerpaná sadám pred triedu. Je to za mnou, ale vôbec to nebola hračka. Ako to, že som sa učila denno-denne a otázka skúšajúceho ma aj tak prekvapila? Doteraz neviem, čo odo mňa chcel. Jediné, čo môžem dodať, je, že som pochopila význam vety: "Čo si sa za štyri roky nenaučil, za štyri dni nedobehneš."
Aj tak nám je to všetkým na nič
No a čo je na tom všetko najhoršie? Čo príde po tom, keď sme napísali XY testov, potili krv pred komisiou a kvôli Maríne takmer nespali? Pôjdeme do práce alebo na výšku, nájdeme si frajera alebo prepadneme sladkostiam. Lepších ľudí z nás maturita neurobí, ani v živote sa ňou veľmi nemôžeme oháňať.
Dokonca aj mne sa stalo, že keď mi šéf písal mail o daňových podmienkach pre siroty, napísal to ako SYROTY. Potom som zistila, že to nebol preklep a mi/my sa mu mýli doteraz.
Vyplýva z toho, že z maturít zostane pocit, že sme si prešli peklom, a možno tak trochu empatie k tým, ktorí ho zažívajú po nás. Ľudia, čo maturu dali len tak - tak, zostanú pod kontrolou "grammar náckov." Až potom si povieme: "Hlavne že sme to prežili."
8 dôvodov, prečo je maturita iba formalita a nemusíš sa jej báť Čítajte
