1. Začnite čo najskôr
Prvá rada znie, že ak máte ešte aspoň trochu času, skúste sa do toho pozrieť už teraz. Veľkým pomocníkom je, keď si aspoň dopredu vytlačíte či zoženiete poznámky. Prinúti vás to aspoň nahliadnuť do učiva, ktoré tak sa tak či tak musíte naučiť. Neminie vás to, tak šup-šup.

2. Nenechajte sa spláchnuť
Z psychologického hľadiska poznáme dva typy stresu. Jeden je negatívny, druhý je pozitívny. Toho prvého je najlepšie sa zbaviť čo najrýchlejšie. Pozitívny stres nám ale pomáha koncentrovať našu pozornosť na aktivitu, ktorú vykonávame, a núti nás zvládnuť a vyriešiť stresovú situáciu.
Najlepšou radou je, že si tento pozitívny stres musíte udržať sa každú cenu. Ak sa z neho stane negatívny, prerumázgate celé hodiny nad knihami namiesto toho, aby ste sa niečo naučili, čo, povedzme si na rovinu, nie je vôbec efektívne.

3. Nedovoľte im, aby vás rušili
Výdobytky doby sú úžasné vecičky, prostredníctvom sociálnych sietí môžete komunikovať s ľuďmi celé hodiny bez toho, aby ste reálne povedali čo i len slovo. Fajn, keď nemáte čo robiť, no počas skúškového je internet a všetky sociálne siete vašou záhubou.
Nenechajte sa nimi rušiť. To, že minimalizujete okno Facebooku, ešte neznamená, že nebudete mať potrebu nakúkať tam každých päť minút ako do chladničky. Viete, čo sa takto naučíte? Zhola nič.

4. Utrieďte si to
Vašou najsilnejšou motiváciou by mala byť túžba po dosiahnutí vami určených cieľov. Sadnite si, zoberte si do ruky pero a napíšte si rozvrh. Nerobím si srandu, ani náhodou. V momente, keď si vaše povinnosti, teda skúšky, hodíte na papier, niet už návratu.
Skúste ich od tohto momentu vnímať ako výzvy, nie ako problémy. O „The Fight or Flight Syndrome“ sa zmienila aj galwayská štúdia skúmajúca študentov a efektívnosť ich učenia.

5. Odreagujte sa, cvičte, lezte
Napriek tomu, že máte toľko učenia, že vám skoro vyteká cez uši, nezabudnite na odreagovanie. Ak budete sedieť celé dni nad knihami, naučíte sa menej, ako keď si utriedite čas a nejakú hodinku denne venujete cvičeniu či kamarátom.
Môžete sa venovať napríklad joge alebo choďte na horolezeckú stenu. Tá vás vraj udrží dokonale myšlienkovo prázdneho a plne koncentrovaného na to, čo robíte. Bude vám úplne jedno, či máte zajtra skúšku, keď si nebudete istí, či sa vôbec dožijete večera.

6. Nezabudnite sa pýtať
Zbytočne budete plakať nad rozliatym mliekom. Ak pokazíte skúšku, iba si predĺžite trápenie o niekoľko ďalších dní. Ak viete, že vám niečo nie je jasné, pýtajte sa. Nespoliehajte sa na to, že si snáď túto otázku nevytiahnete, či že sa neobjaví na teste.
Veľa ľudí má strach sa pýtať, pretože si myslia, že vyznejú hlúpo. Ten, kto nevie a opýta sa, je hlupákom iba päť minút, ten, čo nevie, ale neopýta sa, aby nepôsobil hlúpo, ostane hlupákom do konca života.

7. Nie je to len o učení
Celá vysoká škola nie je len o pozeraní do kníh a teoretizovaní. Nech na ňu akokoľvek nadávame, prináša nám mnoho nových priateľstiev a učí nás pohybovať sa vo svete. Je super prípravou pre pracovný život, ktorého je time management neodlučiteľnou súčasťou.
Aj o tomto pohľade na vec hovorí vo svojom príspevku s radami pre študentov Dr. John Grohol, ktorý sa už roky venuje skúmaniu mentálneho zdravia človeka. Odhliadnuc od všetkého, uvedomte si, že bez vašich ročníkových spolutrpiteľov by ste tú fľašu pravdepodobne museli vypiť sami.

8. Posledná rada
Neberte to tragicky. Ak nejde o život, ide o... vlastne o nič. Skúška sa dá v najhoršom prípade aj preniesť. Zamyslite sa nad tým, koľko nepríjemných problémov vám stres v živote môže spôsobiť. Je jeho súčasťou, a preto je podstatné, aby sme sa ho naučili zvládať.
Ak sa vás už raz chytil, nepustí vás, kým nebudete v hrobe. Preto je lepšie nastaviť sa do flegma módu, spraviť pred skúškou všetko pre to, aby ste to zvládli, no po skúške si už nič nevyčítať. Niekedy sa skrátka nedarí.

Pripraviť sa, nezabiť sa a ideme! Veľa šťastia.
