Zrejme všetci vedia, čo sa stalo na konci druhej svetovej vojny v japonských mestách Hirošima a Nagasaki. Na tieto mestá dopadli americké atómové bomby 6. a 9. augusta 1945, čo bolo jedným z dôvodov bezpodmienečnej kapitulácie Japonska. Bolo to jediný raz v histórii, keď boli zbrane tohto typu použité vo vojne. Spolu zabili podľa odhadov medzi 130 až 250-tisíc ľudí a rozhodnutie ich použiť je doteraz predmetom diskusií.

Okrem známych bômb nazvaných Little Boy a Fat Man vybuchli na našej planéte tisíce atómových zariadení v rámci testov, pri ktorých sa mocnosti predháňali, kto ich dokáže vyrobiť mocnejšie.
Dovedna sa na svete odohralo viac ako 2000 atómových testov, pri ktorých bolo použitých takmer 2500 bômb.
Takmer polovicu z nich uskutočnili USA s viac ako 1100 testami, po nich ZSSR s viac ako 700. Postupne sa medzi jadrové mocnosti zaradili Spojené Kráľovstvo, Francúzsko a Čína. India a Pakistan boli pri vzájomnom súperení ďalšie krajiny, ktoré vyvinuli atómové zbrane. Na zoznam štátov, ktoré otestovali jadrovú zbraň, naposledy pribudla Severná Kórea.
Vybrali sme niekoľko významných jadrových testov od počiatku atómového veku po jeho pomyselný vrchol. Pri testoch uvádzame, čím boli výnimočné, kedy a kde sa udiali a aká bola energia ich výbuchu. Tá sa uvádza ako ekvivalent množstva TNT, aké by bolo potrebné na explóziu takej energie.
Trinity
Prvý test jadrovej zbrane
Kedy: 16. júla 1945
Kde: Púšť Jornada del Muerto, štát Nové Mexiko, USA
Sila: 20 kiloton TNT
Atómový vek začal zavčas rána 16. júla 1945 v púšti na americkom juhozápade. O 5:29 ráno miestneho času tu na strelnici amerického letectva Alamogordo na vrchole oceľovej veže úspešne detonovali prvú atómovú zbraň.
Zariadene s jednoduchým menom Gadget (Prístroj) malo rovnakú konštrukciu ako bomba Fat Man použitá o necelý mesiac neskôr v Nagasaki. Názov Trinity znamená Trojica, v kontexte "Svätá trojica".

Test bol výsledkom tajného projektu Manhattan, v ktorom sa sústredili poprední svetoví jadroví vedci. Test ukázal uskutočniteľnosť použitia energie z jadra atómu pri použití ako zbraň, bomba explodovala o sile 20 kiloton (20-tisíc ton TNT). Ako štiepny materiál bolo použité plutónium. Prvá bomba zhodená na Japonsko, Little Boy v Hirošime, však mala inú konštrukciu a jej štiepnym materiálom bol urán.

Baker
Prvý test jadrovej zbrane pod vodou
Kedy: 25. júla 1946
Kde: Atol Bikini, Marshallove ostrovy, Tichý oceán
Sila: 23 kiloton TNT
Test Baker bol súčasťou Operation Crossroads (Operácia Rázcestie), čo bola dvojica testov, ktoré zorganizovali Američania po vojne. Boli to prvé testy po zhodení bômb na Japonsko. Jeho účelom bolo zistiť dopad odpálenia atómovej bomby na loďstvo.
Na atole Bikini rozmiestnili vyradené vojnové lode, na ktoré použili bomby s konštrukciou bomby z Nagasaki. Pri prvom teste bombu zhodili z lietadla, pri druhom, známejšom teste Baker, bomba vybuchla 27 metrov pod hladinou, z čoho vznikli aj ikonické zábery.

Kvôli udalosti úrady vysídlili pôvodných ostrovanov. Pre kontamináciu prostredia je oblasť doteraz neobývaná, keďže v týchto miestach realizovali aj ďalšie testy v 50. rokoch.
Táto demonštrácia sily atómových zbraní vyvolala vo svete ohlas. Sledovali ju novinári aj verejnosť. Parížsky dizajnér plaviek Louis Réard pomenoval nový typ dvojdielnych plaviek podľa miesta výbuchu bomby - Bikini - pretože to bola bomba v móde.

RDS-1/Prvý blesk
Prvý sovietsky jadrový test
Kedy: 29. augusta 1949
Kde: Semipalatinská jadrová strelnica, Kazašská SSR, Sovietsky zväz
Sila: 22 kiloton TNT
Americký jadrový monopol netrval dlho, Sovieti svojím úsilím a pomocou špionáže dobehli náskok Američanov. Tri roky po Trinity úspešne otestovali svoju prvú atómovú bombu, test s názvom RDS-1 dostal doma prezývku Prvý blesk. Američania mu dali kódový názov Joe-1, podľa Josifa Stalina.
Bomba mala silu 22 kiloton TNT a mala podobnú konštrukciu ako americká Gadget či Fat Man.

Američania prišli na to, že sa test uskutočnil, vďaka zvýšenej rádioaktivite pri meteorologickom meraní z prieskumného lietadla vracajúceho sa z Japonska na Aljašku 3. septembra. Test prekvapil Západ. Američania či Briti nečakali, že Sovieti dokážu zostrojiť atómovú zbraň tak skoro, ich odhad bol tak o 4 až 5 rokov neskôr.
Sovietov prekvapilo, že Američania dali svetu vedieť o ich tajnom experimente, navyše nechceli Američanov povzbudzovať v ich jadrovom programe. Tak došlo k zlomu v studenej vojne, pretože sa zvýšili tlaky na skonštruovanie ďalších a silnejších bômb.
Ivy Mike
Prvý test vodíkovej bomby
Kedy: 1. novembra 1952
Kde: Atol Enewetak, Marshallove ostrovy, Tichý oceán
Sila: 10 megaton TNT
V dobe eskalácie závodu v zbrojení so Sovietmi Američania otestovali ako prví termonukleárnu, ľudovo povedané vodíkovú bombu. Rozdiel oproti "bežnej" jadrovej bombe je, že časť jej energie pochádza z jadrovej fúzie, čo zvyšuje jej energiu, oproti predchádzajúcej bombe, ktorej energia pochádza len z jadrového štiepenia. Bomba pozostáva z dvoch základných častí, kde štiepna bomba slúži ako rozbuška pre palivo na fúziu. Nazýva sa vodíková, pretože sa v nej deje fúzia izotopov vodíka.

Ivy Mike bol súčasťou Operation Ivy (Operácia Brečtan), pri ktorej šlo o sériu testov s dvomi termonukleárnymi zariadeniami - jedno bolo odpálené na zemi a druhé zhodené zo vzduchu. Pre známejší a silnejší test Mike postavili na atole zariadenie, ktoré pripomínalo továreň a vážilo 82 ton.
Zariadenie vybuchlo o 07:15 miestneho času 1. novembra 1952 (svetový čas bol 19:15, 31. október) o sile 10 megaton TNT, teda 10-tisíc kiloton (10 miliónov ton) TNT.

Castle Bravo
Test najsilnejšej americkej vodíkovej bomby
Kedy: 1. marca 1954
Kde: Atol Bikini
Sila: 15 megaton TNT
Castle Bravo bol prvým testom v Operácii Hrad (Operation Castle), ktorá pozostávala dovedna zo 6 testov veľmi silných bômb na už známom atole Bikini.
Castle Bravo mal 2,5-krát väčšiu silu ako sa predpokladalo, a spôsobil rozsiahle rádioaktívne znečistenie. Rádioaktívny spád na obyvateľov priľahlých atolov spôsobil vo svete rozruch. Okrem toho následky výbuchu tiež kontaminovali posádku japonskej rybárskej lode Daigo Fukuryu Maru (Šťastný drak číslo 5), kde jej 23 členov postihla otrava radiáciou, na následky ktorej jeden člen posádky, Aikichi Kuboyama, krátko na to zomrel. Kuboyama sa považuje za prvú obeť vodíkovej bomby.

Čerstvý incident s loďou Daigo Fukuryu Maru a tiež nie veľmi dávna skaza Hirošimy a Nagasaki poslúžili ako inšpirácia pre film Godzilla, ktorý vyšiel v kinách ešte v tom roku a nakrútil ho Ishiro Honda. Monštrum Godzilla je metaforou jadrových zbraní pre svoju ničivú silu a nemožnosť zastaviť ju, keď sa vymkne ľuďom spod kontroly.

RDS-220/Cár bomba
Najsilnejší človekom spôsobený výbuch v dejinách
Kedy: 30. októbra 1961
Kde: Nová Zem, ZSSR
Sila: 57 megaton TNT
Preteky v zbrojení vyvrcholili - čo sa týka sily - na jeseň 1961, v dobe, keď sa zvyšovalo napätie medzi jadrovými mocnosťami a smerovalo ku Kubánskej raketovej kríze, ktorá nastala o rok neskôr.
Sovietom sa podarilo Američanov dobehnúť vo vývoji vodíkovej bomby už v roku 1953, ani nie rok po americkom teste Ivy Mike. V auguste 1961 uskutočnili na známom mieste v Kazachstane test RDS-37, test prvej sovietskej termonukleárnej bomby, so silou 1,6 megatony TNT. Rusi chceli prekonať najväčší americký test Castle Bravo. Pôvodný dizajn novej superbomby dokonca rátal s energiou 100 až 150 megaton TNT, ale pre zníženie rádioaktívneho spádu a obavy z narušenia zemskej kôry znížili jej energiu na "len" 50-60 megaton TNT.

Tridsiateho októbra 1961 bombu vážiacu 24 ton s 800 kilogramovým padákom zhodili zo špeciálne upraveného bombardéra nad testovacou oblasťou nad súostrovím Nová Zem v Arktickom oceáne. Bomba vybuchla vo výške 4,5 kilometra nad povrchom, jej energia dosiahla približne 1 percento výkonu Slnka a uvoľnila sa za 40 nanosekúnd. Americké merania uvádzajú silu 57 megaton TNT.
Bola to najväčšia explózia spôsobená človekom. Prezývka Cár Bomba neprišla zo ZSSR, ale zo Západu. Vznikla na základe toho, že mnohé ruské pamätihodnosti majú takýto cársky prívlastok pre ich veľkoleposť - ako napríklad Cár puška (kanón) či Cár kolokol (zvon), čo sú pamätihodnosti v Moskve, ktoré sú tiež najväčšie na svete vo svojej oblasti.

Jedným z konštruktérov tejto, ako aj prvej sovietskej vodíkovej bomby, bol Andrej Dmitrijevič Sacharov, ktorý neskôr vyzýval na obmedzenie atómových testov. Aj vďaka jeho úsiliu Sovieti pristúpili na návrh Američanov obmedziť jadrové testy po podpise zmluvy o čiastočnom zákaze jadrových skúšok v roku 1963. Testy napriek tomu pokračovali aj naďalej, ale obe strany sa už nikdy nepokúsili vytvoriť niečo tak desivé, ako boli tieto neuveriteľne silné bomby.

Zdroje: atomcentral.com, osti.gov, Nuclearweaponarchive.org, News.bbc.co.uk: Trinity Remembered: 60th Anniversary, Archive.org: Nuclear Test Film - Trinity Shot; Operation Crossroads; Operation IVY ( 1952), Project Crossroads - Nuclear Test Film (1946); Nuclear Test Film - Operation Castle, Nsarchive.gwu.edu