1. Múdry ako Šalamún
Jedno z najpoužívanejších biblických prirovnaní môj dedo „zvelebil“ na: "Múdry ako Šalamúnova riť". Prepáčte za výraz. Ale nie o tom som chcela. Ak niekoho prirovnáte k Šalamúnovi, chválite jeho rozumové schopnosti (na rozdiel od deda).
Ako to vzniklo: Šalamún bol izraelský kráľ, ktorý sa vraj vyznačoval výnimočnou múdrosťou. Známy je príbeh o dvoch ženách, ktoré sa hádali o dieťa. Každá tvrdila, že je jej. Šalamún teda nariadil, aby dieťa rozťali a rozdelili ho medzi ženy. Vtom sa prvá zo žien ozvala, že sa dieťaťa radšej vzdá, akoby mu mali ublížiť. A tak spoznal pravú matku a dieťa jej prisúdil.

2. Cítiť sa ako v jame levovej
Spolužiačka vychádza z kabinetu našej „najobľúbenejšej“ profesorky. Pýtam sa: „Tak ako, aké to bolo?“ „Hotová jama levova, čo ti poviem,“ hlesne zúfalo. "Prosím?" "Uvidíš, pochopíš." Stačili tri minúty a chápala som celkom presne.
Ako to vzniklo: Prirovnanie vychádza z biblického príbehu o Danielovi, mužovi, ktorého si obľúbil kráľ Dárius. Chcel ho urobiť kráľovským správcom, čo sa však mnohým nepáčilo. Keďže vedeli, že Daniel sa pravidelne modlí k Bohu, primäli kráľa, aby prijal zákon o zákaze modlenia sa k niekomu inému, ako ku kráľovi. Daniel tento zákon porušil, a tak bol vrhnutý do lamy s levmi. Kráľa to mrzelo, lebo mal Daniela rád. Hneď nasledujúce ráno sa Dárius ponáhľal k jame a zistil, že Daniel je nažive. Zachrániť ho mal Boh, ktorý vyslyšal jeho modlitby a nedovolil levom otvoriť ústa.

3. Byť starý ako Matuzalem
Na fakulte sme mali profesora tak starého, že učil ešte moju tetu (a už vtedy bol vraj na dôchodku). Hovorili sme mu Matuzalem. Kým sa došuchtal ku katedre, bola už polovica prednášky za nami.
Ako to vzniklo: Podľa Biblie bol Matuzalem najdlhšie žijúcim človekom. Vraj sa dožil neuveriteľných 969 rokov. Zdá sa vám táto informácia tak trochu pritiahnutá za vlasy? Do úvahy treba zobrať skutočnosť, že v čase, keď mal Matuzalem žiť, sa mohol rok počítať úplne inak. Ak by trval napríklad toľko ako dnešný mesiac, tak by sa Matuzalém dožil necelých 81 rokov. A to už znie uveriteľnejšie.

4. Obetavý ako Samaritán
Kamoška Kaťa, prezývaná Samaritánka, stále behá za túlavými mačkami a pravidelne nimi zásobuje útulky. Hoci jej nadšenie nezdieľame, ticho obdivujeme jej zapálenie pre vec. Ľudí, ktorých by sme týmto prirovnaním mohli označiť, žiaľ v dnešnej dobe pomaly ubúda.
Ako to vzniklo: Príbeh o milosrdnom Samaritánovi pochádzajúci z Biblie rozpráva o človeku prepadnutom banditmi. Tí ho obrali o všetko a dobitého, na prahu smrti, ho nechali ležať na ceste. Okolo išiel kňaz i sluha z chrámu, obaja ho však obišli. Zľutoval sa až Samaritán, ktorým Židia opovrhovali. Ten mu rany ošetril a postaral sa o neho.

5. Neveriaci Tomáš
Koľkokrát ste už niekomu povedali, že je ako neveriaci Tomáš? Pojmom neveriaci Tomáš označujeme osoby, ktoré sa musia o všetkom presvedčiť na vlastné oči. Neuverím, kým to neuvidím. Znie vám to povedome?
Ako to vzniklo: Tomáš bol podľa Biblie jedným z Ježišových učeníkov. Keď Ježiš vstal z mŕtvych a zjavil sa svojim učeníkom, Tomáš medzi nimi nebol. Preto im nechcel veriť, kým Ježiša na vlastné oči neuvidí a nedotkne sa ho. Neskôr sa Ježiš zjavil i v prítomnosti Tomáša, ten pred Ježišom padol na kolená a uveril. Odvtedy mu prischol prívlastok „neveriaci“.

6. Zapierať ako Peter
Ej, Petrovia, Petrovia! Či sa to už s týmto menom nesie od dávnych čias, alebo je to len náhoda, Petrovia sú od prírody ťažké povahy.
Ako to vzniklo: Peter, ďalší z dvanástich učeníkov, mal byť osobou, do ktorej Ježiš vkladal veľké nádeje. Hovoril mu: „Peter, ty si skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“ Keď však Ježiša zajali, bol to práve Peter, čo trikrát zaprel, že by Ježiša vôbec poznal.

7. Sodoma, Gomora
Spomínate si na farára Otíka zo Slunce, seno a pár facek a jeho: „Sodoma, Gomora a už i tady u nás, Cecilko“? No hej, obľúbená scéna so zamenenými videokazetami. Ako decká sme sa na ňu vždy tešili. Jediná chvíľka erotiky, ku ktorej sme sa mohli v tom čase dostať.
Ako to vzniklo: Sodoma a Gomora označujeme katastrofálne situácie ale tiež nemravný spôsob života, nemravné správanie vzbudzujúce pohoršenie.
Sodoma a Gomora boli podľa Biblie dve mestá zničené Bohom - ako trest za ich hriechy. Ľudia v nich žili nemravne, za čo Boh na ne zoslal oheň a síru. V modernom ponímaní možno ich zánik pripísať výbuchu sopky či veľkému požiaru.

8. Zradný ako Judáš
Ďalší z učeníkov, ktorý sa nám dostal do prirovnaní. Spomínam si na jedno leto u babky, ako kričala po susedovi: „Ach, ty edon (jeden) Judáš zradný!“ Zúrivo za ním mávala sekerkou. Čím si ten chudák takýto "titul" vyslúžil, netuším.
Ako to vzniklo: Označením "Zradný Judáš" pomenúvame blízkeho človeka, ktorý sa nám v dôležitej chvíli obráti chrbtom. Tak sa to stalo i Ježišovi. Judáš ho za tridsať grošov zradil a „predal“ Židom. Tí Ježiša zajali a čo sa s ním stalo ďalej, už asi vieme všetci.

9. Jóbovky alebo jóbove správy
Jóbovkami označujeme zlé správy, zvesti o veľkom nešťastí.
Ako to vzniklo: Jób, postava zo Starého zákona, bol čestný, slušný človek. Boh sa však rozhodol overiť jeho vieru a pripravil ho o majetok i rodinu. Jób božie skúšky zvládol, o vieru neprišiel, ani keď mu bolo najťažšie. Boh ho za to odmenil, vrátil mu šťastie a bohatstvo.

10. Nemohúci ako Lazar
„Bože, ty si ale Lazar,“ hovorím môjmu zákonitému, keď som ho opäť našla stonať v posteli, lebo ho „kolí nejaká viróza“ – rozumej teplota ľahko nad tridsaťsedem stupňov a upchatý nos. Prečo Lazar? K Lazarovi prirovnávame chorých či nevládnych ľudí.
Ako to vzniklo: Biblia rozpráva príbeh o Lazarovi z Betánie. Ježišovi učenci sa dozvedeli, že Lazar je smrteľne chorý a nabádali Ježiša, aby za ním prišiel a uzdravil ho. Keď ale Ježiš pricestoval, Lazar už bol mŕtvy a pochovaný. Ježiš sa nechal priviesť k jeho hrobu. Zvolal: „Lazar, poď von!“. Ten vyšiel, živý a zdravý.

