Jeho hudba je pre každého, kto má otvorenú myseľ a srdce, výnimočným zážitkom. Janáček je autor opier ako Káťa Kabanová, Vec Makropulos, Z mŕtveho domu či Jej pastorkyňa.
1. Janáček bol z rodiny chudobného učiteľa, hudobný talent zdedil po dedovi.
Janáčkovci nikdy nemali nadbytok financií. Otec musel nielen učiť, no byť aj praktickým hudobníkom, manažérom a diplomatom, ale tiež správcom. A celá família bola nútená často cestovať – ako cirkusanti. Janáček zdedil hudobné nadanie po dedovi, ktorý bol prvým muzikantom v rodine. Výborne hral na organe.
2. Ako dieťa to nemal ľahké.
Povolanie jeho otca rodinu zaviedlo aj do neutešenej časti Čiech – okres Frýdek-Místek, konkrétne do malej dedinky Hukvaldy. Tento kraj bol v minulosti často sužovaný prírodnými katastrofami. Ich dôsledkom bývala zlá úroda, a teda aj hlad.
3. Janáčkov pobyt v kláštore bol náročný.
Z jeho korešpondencie je jasné, že na svoje štúdiá v brnianskom kláštore nespomínal v najlepšom. Každú voľnú chvíľu trávil mimo kláštorných stien. Čas štúdií vraj sám označoval za najsmutnejšie obdobie svojho života.
4. Keď niečomu veríš a túžiš po tom, tak sa ti to môže splniť – pozri sa na Janáčka!
Janáček sa rozhodoval medzi kariérou klavírneho virtuóza a ďalším vzdelávaním na konzervatóriu v Lipsku, kde sa mohol naplno venovať kompozícii. Musel si teda vybrať medzi finančným zabezpečením a túžbou po tom, čo chcel v živote naozaj robiť. Vyhralo odriekanie, život skladateľa, ale oplatilo sa, keďže dodnes je jedným z najuznávanejších skladateľov 20. storočia.
5. Jeho vášňou bolo zapisovať moravský dialekt.
Fascinovala ho hovorená reč. Zápisky rytmu, melódie a prízvukov v moravskom dialekte neskôr využíval vo svojich operách.
6. Janáček začal byť skutočne uznávaným skladateľom až na staré kolená.
Neskoro, ale predsa. Nemecko-židovský spisovateľ Max Brod preložil do nemčiny jeho operu Jej pastorkyňa a otvoril tak Janáčkovi cestu na nemecké operné scény. Od toho momentu akoby sa v Janáčkovej kariére niečo prelomilo – a čo napísal, to malo úspech.
7. Janáček bol veľkým obdivovateľom ruských skladateľov a kultúry.
Bol členom Ruského krúžku v Brne a aj skvelú operu Káťa Kabanová napísal podľa Búrky od ruského dramatika Alexandra Nikolajeviča Ostrovského. Túto operu hrajú napríklad v neďalekom Brne, kde ju mimoriadne pútavým spôsobom stvárnil skvelý režisér Robert Carsen.
8. Keď nie matka, tak dcéra...
Leoš Janáček si vzal veľmi mladú slečnu, ktorá v tom čase nemala ani šestnásť rokov – on mal dvadsaťpäť. Povráva sa, že si Zdenku všimol až „v druhom pláne“, pôvodne vraj totiž dvoril jej matke. Srdcu nerozkážeš...

9. Jeho manželstvo nebolo najšťastnejšie.
S manželkou ho nespájalo veľa. Pôvodom bola Nemka a takmer vôbec nehovorila po česky. Bolo zvláštne, že skladateľ jej vyčítal nečeský pôvod, hoci o ňom od začiatku vedel. Problém bol zrejme v tom, že manželia si veľmi nerozumeli a ani ich povahy sa vhodne nedopĺňali. Ich vzťahu nepomohla ani smrť spoločného syna, ktorý zomrel, keď mal len dva roky.
10. Kvôli opere Vec Makropulos sa Janáček stal terčom kritiky a posmievania.
Opera Vec Makropulos je originálna „konverzačka“ od Karla Čapka. Janáček tento námet pretavil do opernej podoby a neobišlo sa to bez problémov. Stal sa terčom posmechov a obvinení zo strany kolegov. Obviňovali ho, že sa bude onedlho snažiť zhudobniť aj telefónny zoznam. Vec Makropulos je pritom dodnes populárnou operou. Vidieť ju môžete aj v SND v réžii uznávaného nemeckého režiséra Petra Konwitschného.

Zdroje: SND, encyclopedia.com