Aby ste náhodou nezabudli, tento víkend bude o hodinu kratší. V nedeľu o 2 hodine ráno sa posúvajú hodinky o hodinu dopredu na letný čas. Znova sa tak na pár mesiacov zbavíme zimného času, ktorý je štandardným pásmovým časom.
Je to síce len otázkou zvyku, ale toto pravidelné naťahovanie sa s hodinkami každý rok oboma smermi vyvoláva pravidelné otázky, aký to má zmysel. Hlavne v tomto čase prichádzajúcej jari a blížiacim sa termínom odovzdania daňových priznaní sa o prechode na letný čas diskutuje viac než na jeseň pri návrate na zimný, keďže teraz prídeme o hodinu spánku.
Dlhšie slnečné dni?
Je zaužívanou predstavou, že slnko svieti „dlhšie“ vďaka letnému času. To samo osebe nie je zlý zámer, ale rýchli počtári namietnu, že v záujme „dlhších“ dní sa jeden deň v skutočnosti o hodinu skrátil. Samozrejme, že deň má stále 24 hodín (s výnimkou spomínanej 23 hodín trvajúcej nedele a následnej dvadsaťpäťhodinovej na jeseň), trik je v tom, že ľudia vstanú skôr a prídu z práce skôr, takže ostane viac času slnečného svitu do konca dňa, ktorý skončí skôr.
Teda kým pôjdete spať, slnko bude svietiť dlhšie oproti normálnemu času, a tak ušetríte za svietenie a kúrenie, teda veci, čo slnko dáva zadarmo. Taká je teória.
V čase od zimného do letného slnovratu sa dni predlžujú a takýto skok o hodinu dopredu narúša denný rytmus u ľudí. Obdobne na jeseň, keď sa dni skracujú, „vrátená“ hodina spôsobí, že sa nám zdá, že je tma oveľa skôr.
Slováci (tiež) začali prví s letným časom
Posunúť celoplošne čas o hodinu dopredu bol až nápad Nemcov v prvej svetovej vojne, kde hlavným argumentom pre zavedenie bolo šetriť uhlie a žiarovky. Nemecko a Rakúsko-Uhorsko ako spojenci zaviedli vo svojich krajinách letný čas ako prví v roku 1916, čiže sa to udialo aj na slovenskom území.
Či to Nemecku a jeho spojencom pomohlo vyhrať vojnu, to by ste sa mali dozvedieť na hodinách dejepisu.
Letný čas robí zložité zložitejším
Okolo sveta je 24 základných časových pásiem, ktoré sú posunuté o hodinu, a mnohé bizarne pôsobiace „medzipásma“, ktoré sa líšia od celohodinového suseda o polhodinu, prípadne niekde dokonca o štvrťhodinu.
Mapa časových zón (zdroj: autor Hellerick, Wikipedia)Letný čas Nemcom vojnu vyhrať nepomohol, ale mnohí sa inšpirovali ich príkladom. A tak sa počas nasledujúcej storočnice v rôznych kútoch sveta hýbalo s hodinkami. Krajiny prechádzali na letný čas, niektoré po čase dali hodinkám pokoj, prípadne prešli naň zas.
Na slovenskom území sme prehadzovali na letný čas za spomínaného Rakúsko-Uhorska v rokoch 1916-1918, potom medzi 1940 -1949 a od 1979 dodnes.
Výnimky z výnimiek
V súčasnosti viac 70 krajín sveta v nejakej dobe v roku používa letný čas. Typicky ide o krajiny ďalej od rovníka, kde si viac vážia slnečný svit. Aj keď si menšina svetovej populácie mení čas, zmena sa dotýka aj ľudí z krajín, ktoré ho nemenia, pretože musia na to dávať pozor, ak napríklad nechcú s prísť na stretnutie s niekým o hodinu neskoro.
Ak by sa to zdalo málo komplikované, niektoré krajiny, ktoré majú letný čas, majú aj výnimky na svojom území, kde sa čas nemení. USA majú letný čas s výnimkou štátov Havaj a Arizona. Nie všetky kanadské provincie a teritóriá majú letný čas, taktiež ho nemajú severné štáty Brazílie a Austrálie. Tie sú na južnej pologuli a tak tam majú leto, keď my zimu, a odlišnosti pokračujú...
Mapa, ktorá zobrazuje, kde sa používa letný čas: modrá - v lete na severnej pologuli, oranžová - v lete na južnej pologuli, svetlosivá - kde sa používal niekedy letný čas, tmavosivá - kde sa nikdy nepoužíval letný čas. (zdroj: autor TimeZonesBoy, Wikipedia)
Čo je vlastne štandard?
Letný čas trvá u nás dlhšie než štandardný/pásmový (u nás a v Európe od poslednej marcovej nedele do poslednej októbrovej), čiže 7 mesiacov. Nie je teda pre nás, ostatných Európanov a Severoameričanov štandardnejší ten letný? To vedie k úvahám, ktorý čas si nechať, ak by sa prestal pravidelne meniť.
V Rusku prestali meniť čas v roku 2011, nechali si tzv. permanentný letný čas. Ale až tak permanentný nebol, pretože v roku 2014 zmenili čas o hodinu naspäť, a teda majú permanentný štandardný čas vo všetkých ruských časových zónach. Trošku cirkus, nie?
Zdravotné riziká
Kvôli nedostatku spánku, únave a narušenému dennému rytmu ľudia ľahšie podliehajú depresii. Podľa prieskumov je riziko infarktov markantne vyššie prvé dni po zmene času v porovnaní s inými pondelkami, a to je čo povedať.
Nie je prekvapením, že ľudia sú z dôvodu únavy menej produktívni v práci v týždni, ktorý nasleduje po zmene času. To vedie k hospodárskym stratám, ktoré boli paradoxne dôvodom jeho zavedenia. Štatistiky tiež ukazujú nárast počtu dopravných nehôd a pracovných úrazov v tom týždni, kde únava hrá veľkú úlohu.
„Časy sa menia“
Nielen na hodinkách pri ich prehadzovaní, časy sa menia aj v zmysle meniacej sa doby. V časoch prvej svetovej si ľudia nevedeli predstaviť, že sa raz bude svietiť úspornými žiarovkami, že svoj čas nebudeme využívať toľko vonku, ale pri zariadeniach poháňaných elektrinou (vrátane toho, na ktorom toto čítate), alebo že síce ušetríme na žiarovkách, ale budeme proti teplu zo slnka bojovať pomocou klimatizácie, ktorá zožerie elektriny podstatne viac než len zopár žiaroviek.
Nie je zimný čas ako zimný čas
Štandardný čas sa ľudovo zaužívalo označovať ako zimný v protiklade s letným. Ale štandardným je na základe časového pásma, s ktorým korešponduje.
Je zaujímavosťou, že u nás existoval aj takzvaný zimný čas, o hodinu posunutý oproti štandardnému času. To sa unikátne udialo v Československu a len jediný raz, v zime 1946 - 1947. Dôvodom na túto úpravu boli tiež hospodárske dôvody. Neuchytil sa.
Ďalšou zaujímavosťou však je, že zákon, ktorý zaviedol tento zimný čas, nikdy nezrušili a Česká republika a Slovensko ho prebrali. Takže naša vláda by bola v práve, keby takýto zimný čas zaviedla.
Takže keď budete v nedeľu pretáčať hodinovú ručičku alebo sa v pondelok ráno nad druhou kávou zamýšľať nad hodinami, spomeňte si na nemeckých vojenských plánovačov.
