Zamestnala som sa. Seriózne. Skončili mi zlaté časy s párkami a parižákom. Od marca už len poctivý fastfood.
Doteraz som mala pomerne šťastie na prácu, vždy si ma nejakým spôsobom našla a mne tento punkový spôsob, odborne nazývaný freelance, vyhovoval. Jedno z predsavzatí bolo byť zodpovedná. Zapla som starý známy portál a poď ho hľadať prácu.

Som produktová dizajnérka, rozhodne niečo nájdem.
To som ale netušila, aká studená sprcha v podobe reality ma čaká. Pod slovným spojením dizajnér sa v skutočnosti skrýva buď programátor, alebo v 99 % predavačka nábytku. Preto by som pre stredné a vysoké školy umeleckého zamerania navrhovala nový predmet s názvom: "Základy fakturácie a práce s pokladňou." Myslím si, že teória dizajnu mi v tomto rozhodne nepomôže.

Čo tak práca v kultúre?
Áno, kultúrny referent vyzerá byť celkom v pohode pozícia. Bola by, keby nehľadali vedúcu ženskej posilňovne. Možno som blbá, ale akú to má súvislosť s kultúrou? Vyberáte playlist?
Z oblasti marketingu hľadajú človeka na jazdenie s prívesným vozíkom alebo ešte stále môžeš byť manažér hlavného manažéra a druhého podmanažéra zľava. Lebo keď nie si dizajnér, slovo manažér je rozhodne najviac používaný výraz v inzerátoch. Ak to má slúžiť len ako ego masáž, myslím si, že účel to splnilo.

V týchto chvíľach si spomeniete na asi najrealistickejšiu reklamu, aká sa kedy objavila.
Deti rozprávajú o svojich snoch, čím chcú byť, keď vyrastú. Záver je fackou, keď ti oznámia, že môžeš byť čím chceš, aj tak všetci ostanete pracovať v McDonalde... "a nezapomeň na okurku."

Rozhodila som siete a poslala životopis na rôzne šialené ponuky.
Okrem toho, že najviac by som bola vítaná ako recepčná v hoteli, sa mi teda ozvali aj interiérových štúdií. Moje sny boli pochované, ale ako sa hovorí, v každej práci sa niečo naučíš.
Počas pohovoru navštívila nemenované štúdio aj jedna klientka. Nechtiac som si vypočula jej rozhovor s priateľkou a keď zahlásila meno Marie Curie Sklovská, vedela som, že sa mi tam bude páčiť.
