Hviezdny život Marilyn
Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortenson, sa narodila v roku 1926. Po neveľmi šťastnom detstve, ktoré kvôli duševnej chorobe svojej matky strávila prevažne v pestúnskej starostlivosti a sirotinci, sa už ako 16-ročná vydala.
Počas vojny Marilyn pracovala v továrni na výrobu padákov, kde si ju náhodou všimol armádny fotograf David Connover. Fotografie krásnej Normy obleteli Ameriku a na ďalšie ponuky na fotenie nemusela dlho čakať.

Marilyniným snom však bolo zažiariť na striebornom plátne, čo sa jej vďaka jej sexepílu, ale najmä húževnatosti naučiť sa herecké umenie neskôr aj podarilo. Po tom, čo si zmenila meno na Marilyn Monroe, odišla do Hollywoodu, kde dostala príležitosť účinkovať v niekoľkých filmoch.
Hoci spočiatku hrávala len jednoduché hlúpučké blondínky, ako jej hviezda začala stúpať, Marilyn začala bojovať o lepšie, menej podradné roly. Dokonca si preto založila vlastnú filmovú spoločnosť.
Medzi najúspešnejšie filmy, kde Marilyn hrala, patri Páni majú radšej blondínky, Niekto to rád horúce, Slamený vdovec, Autobusová zastávka, Princ a tanečnica či Mustangy. Pre nezhody s filmovými producentmi a režisérmi a svoj zlý duševný stav Marilyn v posledných rokoch svojho života veľmi nefilmovala. Zomrela vo veku 36 rokov.
Vzor žien, túžba mužov
Marilyn bola bezpochyby nesmierne krásna. A hoci dnes môžeme o nej často počuť aj ako o vzore ženy "krv a mlieko", pravda je taká, že Marilyn sa celý život snažila byť čo najštíhlejšia a udržať sa vo forme. V čase, keď bola na výslní, mala naozaj mimoriadne štíhlu postavu.
Jej krása však nepramenila len z krásneho tela, dokonalej tváre a platinových blond vlasov, ale aj z toho, čo z nej vyžarovalo. Sexepíl, ktorý bol v tom čase u herečiek jej formátu skôr výnimočný, z nej urobil miláčika publika.
Marilyn si svoju krásu uvedomovala a využívala ju. Počas svojho krátkeho života vystriedala množstvo mužov. Nájsť skutočnú lásku, po ktorej tak veľmi túžila a ktorú tak veľmi potrebovala, sa jej však nepodarilo.
Jej prvé manželstvo, ktoré uzavrela ako 16-ročná, nevydržalo dlho. Po tom, čo sa Jimm Dougherty vrátil z vojny, z Normy už bola vychádzajúca hviezdička Marilyn, ktorej ambície určite neboli ostať pracovať v továrni. Presťahovala sa do Los Angeles a s Doughertym sa rozviedla.

Manželstvo s hráčom amerického futbalu Joe DiMaggiom bolo plné vášní, no tiež spolu nevydržali do dlho. Napriek tomu ostal DiMaggio jej priateľom až do konca, boli spolu v intenzívnom kontakte aj krátko pred jej smrťou. Pre jeho žiarlivosť a Marilyninu ľahkomyseľnú povahu však spolu nemohli v manželstve vydržať dlho.
Krátko po rozvode svet prekvapila správa, že Marilyn sa vydala za spisovateľa Arthura Millera, ktorú pre ňu napísal niekoľko filmov, medzi inými aj jeden z jej najslávnejších, Mustangy. Ani v tomto vzťahu však Marilyn nedokázala byť verná a napokon sa rozviedli.
Marilyn potom (ale aj predtým) zažila niekoľko intenzívnych ľúbostných románikov, no najznámejším a posledným sa stal ten s jednými z najvplyvnejších mužov Ameriky: bratmi Robertom a Johnom Kennedyovcami.
Nech už bola príčina častého striedania milencov akákoľvek, Marilyn to rozhodne na psychickom stave nepridávalo. Práve naopak, podľa všetkého je to jedna z vecí, ktoré ju napokon priviedli do hrobu. A podľa mnohých to bol práve komplikovaný vzťah s bratmi Kennedyovcami.

Kto alebo čo môže za jej koniec?
Marilyn celý život trpela depresiami, úzkosťou a nespavosťou. Svoje stavy riešila antidepresívami a tabletkami na spanie v obrovských množstvách, čo bolo v kombinácii s alkoholom jednosmernou cestou do pekla.
Podľa iných za jej smrť mohol skôr vzťah s bratmi Kennedyovcami, ktorý prezidentovi a generálnemu prokurátorovi nepomáhal.

Marilyn zomrela 4. augusta 1962. Oficiálnou príčinou jej smrti bolo predávkovanie barbiturátmi, pravdepodobne samovražda. Okolnosti jej smrti však bol veľmi podivné a vynáralo sa kopec nezodpovedaných otázok a svedkov, ktorých tvrdenia sa s oficiálnou verziou rozchádzali.
Je isté, že predtým, ako sa o jej smrti oficiálne informovala polícia, sa v jej dome objavilo veľa ľudí, ktorí sa snažili zahladiť akékoľvek stopy. Dôkladnejšie vyšetrovania, ktoré však prebehli omnoho neskôr, hovorili o tom, že Marilyn mohla byť zavraždená buď injekciou so zmesou barbiturátov, alebo použitím klystíru, a v pozadí sa vynáralo práve meno jej posledného milenca, Roberta "Bobbyho" Kennedyho.

Ikona. Ikona?
Povedzme si úprimne, Marilyn nežila práve ukážkovým životom. Množstvo milencov, alkohol a drogy, samovražedné pokusy a hviezdne maniere, pre ktoré s ňou mnohí ľudia odmietali spolupracovať. To neznie ako prototyp ženy, ktorú by ľudia chceli nasledovať.
Mnoho kritikov tiež tvrdilo, že Marilyn bola len priemernou herečkou a okrem svojej krásy mimoriadnym talentom neoplývala. Prečo teda bola a dodnes stále je taká obdivovaná medzi ľuďmi na celom svete?
Bolo to len vďaka kráse? Určite, Marilyn bola sexsymbolom vtedy - a ostala ním dodnes. Svojím zjavom, svojím prejavom a svojou nespútanou sexualitou, ktorá z nej vyžarovala. Ukázala ženám, že nie je nič zlé na tom, cítiť sa dobre ako žena, cítiť sa a vyzerať sexy... Stala sa ikonou ženskosti.
Mnoho ľudí, ktorí ju poznali, tvrdilo, že Marilyn bola vo svojej podstate veľmi čistá duša. Bola bezprostredná ako dieťa - deti milovala, veľmi po nich túžila, no napokon sama vlastné mať nemohla. Svojim úprimným prejavom, pri ktorom sa na nič nehrala, si získala srdcia miliónov ľudí.
A čo sa týka hereckého talentu, Marilyn sa k nemu dopracovala vlastnou vôľou. Mala obrovský strach z kamier a ľudí, ale chcela sa naučiť dobre hrať. A naučila sa.

Marilynina záhadná smrť ostala navždy neobjasnenou. Je možné, že bola obeťou sprisahania, ale je úplne isté, že bola obeťou svojej vlastnej popularity. Je život dokazuje, že bola ďalšou hviezdičkou, ktorú zničila sláva. Popularita so všetkým, čo k nej patrí, boli pre jej podlomenú psychiku príliš veľkou ťažobou, ktorú nebola schopná sama uniesť.
Jej obdivovatelia, no najmä obdivovateľky, na ňu dodnes spomínajú ako na miláčika Hollywoodu. Tak, ako bola výrazná počas života, vyniká jej pomník dokonca aj medzi ostatnými náhrobnými kameňmi. Vďaka obdivovateľkám, ktoré ho narúžovanými perami posievali bozkami, zružovel.


Spracované podľa: A. Summers: Bohyňa