Keď si chcete vo svojom živote upratať, potrebujete sa zbaviť zbytočných vecí. Aspoň tak to tvrdia všetky motivačné príručky. A potvrdzuje to aj Instagram a všetky tie pekné profily ospevujúce minimalizmus, ktoré vyzerajú super.
Minimalizmus v každej oblasti bol cool zjavne ešte predtým, ako bolo cool hocičo iné, takže je to v podstate nový hipsterský trend. A pre mňa ako totálnu maximalistku (existuje také slovo?) poriadna výzva.
Šatník
Minimalizmus: Minimalistická móda používa minimálne množstvo farieb a vzorov. Zvyčajne je celý outfit ladený do dvoch či troch ladiacich farieb, ale často je len v niekoľkých odtieňoch jednej farby. A tie farby sú skôr neutrálne, teda čierna, biela, hnedá, béžová, sivá... Teda, na toto som neprišla zo žiadnej príručky, len takým laickým pozorovaním, takže ma pokojne opravte.
A dajte mi vedieť, ako sú na tom vzory, lebo niekedy som mala pocit, že teda minimalizmus a vzory nejdú dokopy, ale v niektorých prípadoch môžu byť. Ale asi len bodky a pásiky a možno káro, ale napríklad kvety nie - podľa všetkého.
A asi aj nápisy môžu byť, ale nie hocijaké, ale asi by mali niečo reprezentovať, no neviem presne čo, toto som ešte tiež úplne nedoriešila. Ale predovšetkým, minimalizmus by (asi) mal byť o minimálnom počte vecí, ktoré sa však dajú rôzne kombinovať a sú kvalitné a vydržia dlho. A toto je fakt super.
Moja realita: Pohľad do môjho šatníka vyzerá veľmi maximalisticky. Okrem čiernej a bielej je tam množstvo výrazných farieb. A vzorov. Aj tých "zakázaných". Trblietky a flitre? Ach jaj.
V snahe o minimalistický šatník by som mala minimálne polovicu veci vyhádzať, ale moja maximalistická duša sa nezaprie a hovorí si, že toto by už bolo priveľa. Tak si aspoň upracem a rozhodnem sa, že sa v nasledujúcich dňoch budem obliekať v minimalistickom štýle.
Šípim však problém. Odtiene hnedej sa u mňa nenachádzajú vôbec a keď mám na sebe veľa svetlých kúskov, cítim sa akási nesvoja. Čiernej mám však celkom dosť a all-black-everything outfity by mohli byť celkom fajn.
Keď sa ma však už piaty raz niekto opýta, či niekto zomrel, tuším, že tadiaľ cesta nepovedie. Čierno-biela kombinácia je super, na môj vkus však vyzerá príliš elegantne. A ja mám po týždni pocit, že vyzerám každý deň rovnako (fádne). Farebné oblečenie mi nikdy nechýbalo viac.

Bývanie
Minimalizmus: Základné farby, jednoduché čisté línie a minimálne množstvo vecí. Drevo a prírodné materiály sú základ. Aj nejaké negýčové vintage zariadenie môže byť. Celé to pôsobí príjemne a mne sa to páči. Aspoň na fotkách.
Moja realita: Izba ladená v oranžovo-fialovo-zelenej kombinácii nie je práve synonymom minimalizmu. S tým však toho veľa nenarobím. Môžem si aspoň urobiť poriadok a vyhádzať všetky nepotrebné veci.
Kam však s nimi? A vôbec, veď takmer všetko, čo mám, je potrebné! Čo robia minimalisti so všetkými tými vecami, ktoré síce nevyzerajú práve super, ale sú potrebné? No dobre, všetky zbytočnosti sa pokúsim odstrániť z dohľadu.
Zásuvky praskajú vo švíkoch, ale naoko tu mám dokonalý (takmer) minimalistický poriadok. Na stole kytica kvetov a sviečka (to je podľa všetkého OK). Ale neviem, prečo mám zrazu pocit, akoby bol tento poriadok sterilný a ja som tu bola len na návšteve v akomsi múzeu?


Pracovný stôl
Minimalizmus: Krásny, ideálne biely, pracovný stôl bez akýchkoľvek zbytočností, všetko pekne zarovnané a pripravené. Väčšinou na ňom leží MacBook, iPhone, Moleskine diár, stojan s perami a šálka dobrej kávy. Hodia sa aj nejaké motivačné plagáty v minimalistickom štýle.
Ostatné veci sú pekne uložené, žiaden rušivý element. Radosť sa na to pozerať a radosť na takomto stole pracovať. Podľa všetkého.
Moja realita: Nemám MacBook ani iPhone. Ani biely písací stôl. Ani poriadok. Ale to posledné sa dá zariadiť najľahšie. Vyskúšam to.
Bohužiaľ, funguje to len na istú dobu. Ani fotku si spraviť nestihnem a už mám na stole ďalšie papiere, ktoré by tam nemali byť. Problém je, že aby som sa pri práci cítila komfortne, potrebujem kopu drobností, ktoré budem mať hneď poruke. A ako sa to hovorí, že neporiadok je znakom kreatívnej duše?

Život
Minimalizmus: Koncept minimalizmu je veľmi pekný - a nielen vizuálne. Sústrediť sa menej na to materiálne, nekupovať viac, ako človek potrebuje, vychutnávať si jednoduchosť. Očistiť sa od všetkého zbytočného a sústrediť sa len na podstatu vecí. A ešte to navonok vyvoláva taký príjemný dojem. Ak sa s tým človek úprimne zžije, je to úplne super.
Moja realita: Ja som sa tým však akosi nezžila. Všetky tie myšlienky sa mi páčia a vôbec, kto by sa nechcel akýmkoľvek spôsobom odľahčiť a sústrediť sa len na to podstatné? Ale celá tá "móda" okolo tohto trendu je akosi nad moje sily a nad to, čo sa mi páči a čo vlastne chcem.
Snažím sa nebyť materialista, ale je minimalizmus opakom materializmu? Z môjho pohľadu ani nie. Hovorí sa, že menej je niekedy viac... Ale je to trochu odveci, nie? Logicky, viac je vždy viac.
