Slovenské univerzity sa postupne prispôsobujú štandardom vzdelávania v západnom svete, či už v rámci štýlu výučby a prednášok alebo technického vybavenia. Na mnohých fakultách či katedrách však stále prevládajú zastarané normy a nefunkčné praktiky, ktoré pre mnohých študentov zmenia vysokú školu na sériu prespatých prednášok.
O to väčší šok nastane, keď sa rozhodnete zmeniť slovenskú univerzitu na zahraničnú a zistíte, že sa to dá robiť aj inak. Napríklad takto.
18 dôvodov, prečo by ste mali aspoň na pol roka vymeniť cez Erasmus vašu školu za zahraničnú Čítajte 1. Keď ide o výskum, protokol je druhoradý
Momenty, keď takmer spôsobíte tretiu svetovú, ak neznámeho docenta nazvete doktorom, sú minulosťou. Googlenie pred konzultačnými hodinami, či máte tú česť s docentom či profesorom, sa vás už netýka. Nie, že by na tituloch nezáležalo, ale všetci vyučujúci tak či tak trvajú na tom, aby ste ich oslovovali krstným menom.
2. Nikdy nestretnite svojich hrdinov... Ibaže by ste ich stretli
Česť všetkým tým prednášajúcim na našich univerzitách, ktorí sa sami zúčastňujú na výskume a aktívne publikujú nové práce. O to bolestivejšie sú však sedenia na prednáškach zložených z monotónneho čítania PowerPointu.
Po prestupe na zahraničnú školu sa odrazu môžu odborníci, ktorých výskumy čítate, stať vašimi hrdinami. A to hlavne v momentoch, keď si uvedomíte, že tá skvelá štúdia, ktorú práve čítate, nesie meno niektorého z vašich profesorov a zaplaví vás pocit, že to všetko vlastne má nejaký zmysel.
3. Nekonečné bifľovanie nahradí prax a riešenie problémov
Rozvrh zaplnený teoretickými prednáškami môžete zmeniť na výučbu praxou. Jediným problémom je, že prísť do školy po opici je naozaj oveľa, oveľa zložitejšie, ako to bolo v plnej prednáškovej sále. Samozrejme, všetko záleží od odboru.
V môj prvý deň štúdia žurnalistiky dal profesor celej skupine zadanie ísť von a hľadať "news". Dôvod? Veď nikto sa predsa novinárom nestane spoza školskej lavice. Znie to ako normálna prax? Tak teraz hádajte, koľkokrát sa niečo podobné stalo na slovenskej univerzite v rovnakom odbore.
4. Nie ste v tom nikdy sami
Potrebujete poradiť s učivom, nepáčia sa vám prednášky alebo neviete, kam sa ísť v novom meste najesť? Študijní poradcovia sú liekom na všetko a sú vždy ochotní pomôcť. Nakoniec sa z nich neraz stanú aj vaši kamaráti.
Okrem toho máte k dispozícii všetko, čo by ste mohli potrebovať - od počítačov, školských telefónov, kamier a diktafónov cez softvéry, na aké si len spomeniete.
Zúfalstvo pri písaní esejí či diplomoviek sa hneď znáša ľahšie.
5. Zistíte, že aj prípadné bifľovanie je vlastne neskutočne zaujímavé
Pri titule „Vplyv sociálnych sietí na prvé tri týždne priebehu Arabskej jari so zameraním na embedovanie digitálneho obsahu zdieľaného aktivistami a jeho dopad na praktiky západných médií“ sa vám zarosia okuliare od nadšenia. Teória akékoľvek predmetu môže byť zaujímavá, keď vás ju učí niekto, kto jej rozumie. Postupne zistíte, že na prečítanie všetkého, čo vás zaujíma, vám dvojročné štúdium ani zďaleka stačiť nebude.
6. Aj peniaze sú motivácia
Vysokoškolské štúdium zadarmo je úžasná vymoženosť a mali by sme byť na ňu patrične hrdí. Ale je nutné uznať, že sa budík ignoruje oveľa ťažšie, keď si prepočítate, koľko vás tá vynechaná prednáška vlastne stojí.
7. Campusy, študenti a beerpong
Taká Mlynská dolina je spomienkou na celý život pre každého, kto v nej ako študent býval. Čo keby vám však niekto povedal, že sa to dá aj bez plesní, spoločných toaliet a súložiacich párikov pod oknami?
Niektoré vysokoškolské campusy spájajú štúdium, výskum aj bývanie. Môžete zabudnúť na lacné stripshows a zafajčené podniky. Nahradia ich kultúrne aktivity, tematické párty, veľa beerpongu a výlety po okolí.
Intráky v Mlynskej doline majú skoro 40 rokov: Čo sa za ten čas (ne)zmenilo? Čítajte 
