1. V akom období sa film odohráva?
Dej filmu je zasadený do divokých 90. rokov. Pre Slovensko to bolo obdobie privatizácie, mečiarizmu a medzinárodnej izolácie. Film sa začína v decembri 1993 konfliktom medzi predsedom vlády a prezidentom a končí sa v roku 1996 úkladnou vraždou jednej z hlavých postáv.
(zdroj: unos.sk)2. Čo je hlavným motívom filmu?
Ako je zjavné z názvu, hlavným motívom filmu, ktorý zároveň prepája všetky jeho dejové línie, je únos a násilné zavlečenie prezidentovho syna do Rakúska. V roku 1994 na neho Interpol vydal medzinárodný zatykač v súvislosti s kauzou Technopol. Prezidentov syn sa 31. augusta 1995 zobudí pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu, kde ho na základe telefonátu zo Slovenska nájde rakúska polícia a zadrží ho v súvislosti so zatykačom.
Bol to Mečiar alebo Lexa? Film Únos našiel spolupáchateľa Čítajte 3. Kto a prečo ho uniesol?
Film obsahuje veľa fikcie, vrátane vymyslených postáv, hlavný motív únosu je však založený na skutočných udalostiach. Syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča skutočne zbili, opili do bezvedomia a zavliekli do Rakúska. Bývalý zamestnanec Slovenskej informačnej služby Oskar Fegyveres následne vypovedal, že sa na únose podieľala samotná SIS. Z obáv o život utiekol do zahraničia. Páchateľ doteraz nebol usvedčený, existuje ale podozrenie, že za únosom bola vtedajšia štátna moc a už spomínaná SIS.
Chronológia prípadu únosu Michala Kováča mladšieho Čítajte 4. Aké politické udalosti sa stali pred únosom?
Prezident odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra pre správu a privatizáciu národného majetku. Ten sa následne stal riaditeľom SIS. V marci 1994 prezident predniesol prvú správu o stave Slovenskej republiky, v ktorej veľmi ostro kritizoval vládu Vladimíra Mečiara a jeho praktiky. Existuje podozrenie, že sa predseda vlády pre spomínané konflikty snažil o to, aby prezident odstúpil.
(zdroj: unos.sk)
Správa Michala Kováča, ktorou položil vládu Vladimíra Mečiara Čítajte 5. Čo s tým majú Oskar Fegyveres a Robert Remiáš?
Oskar Fegyveres a Robert Remiáš boli blízkymi priateľmi, pracovali spolu na kriminálnej polícii. Obaja z polície odišli: Fegyveres do SIS a Remiáš začal podnikať. Po únose sa Oskar Fegyveres rozhodol vypovedať a tvrdil, že sa na únose Michala Kováča mladšieho podieľala SIS. Stal sa korunným svedkom únosu. Obával sa o svoj život, preto s Remiášovou pomocou utiekol do zahraničia, zostal však s Remiášom v kontakte.
Remiáš bol spojkou medzi novinármi a Oskarom Fegyveresom. Sledovala ho SIS a vyjadril podľa viacerých svedectiev obavy o svoj život. V apríli 1996 zahynul v Bratislave na križovatke ulíc Karloveská, Botanická a Devínskej cesty po výbuchu svojho auta. Fegyveres sa po niekoľkých rokoch na Slovensko vrátil, potom však znova odišiel.
(zdroj: unos.sk)
Svedok zavlečenia prezidentovho syna Fegyveres: Nestálo mi to za to Čítajte 6. Kto koho stvárňuje vo filme?
Tvorcovia sa vyhýbajú používaniu skutočných mien. Vo filme je menovaných len niekoľko postáv, medzi nimi Oskar, ktorého hrá Vladislav Plevčík, Robo, ktorého stvráňuje David Hartl a vyšetrovateľ Peter, ktorého si zahral Milan Mikulčík. Fiktívnu novinárku Martu hrá Rebeka Poláková.
Predsedu stvárnil Maroš Kramár a prezidenta, s ktorým mal nezhody, Ján Greššo. Jeho syna si zahral Juraj Hrčka. Milan Ondrík sa predstavil ako "predsedov chalanisko", ktorého postava bola založená na Ivanovi Lexovi. Dano Heriban stvárnil mafiána Efendiho, čiže Miroslava Sýkoru, ktorý bol do celej veci zapletený. Vo filme sa objavili aj Boris Farkaš, Eva Pavlíkova, Marko Igonda, Kristína Farkašová a mnoho ďalších.
(zdroj: unos.sk)7. Čo s tým majú spoločné takzvané Mečiarove amnestie?
Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Ten niekoľko hodín po ich nadobudnutí vyhlásil 3. marca 1998 amnestie, ktoré sa týkali zmareného referenda v roku 1997 a trestného činu únosu Kováča mladšieho.
Mečiar v článku VI nariadil, „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“. Ešte v ten istý deň boli amnestie vydané v Zbierke zákonov. Amnestie platili dlhých 19 rokov, vďaka nim tak nebolo zavlečenie Michala Kováča nikdy vyšetrené a nikto nebol odsúdený a potrestaný. Až v roku 2017 sa podarilo Mečiarove amnestie nadobro zrušiť.
8. Prečo trvalo zrušenie Mečiarovych amnestií tak dlho?
O zrušenie amnestií sa politici pokúšali od roku 1998, medzi právnikmi dlhé roky prebiehali debaty, či sa amnestie vôbec dajú zrušiť. Napokon sa to podarilo v roku 2017, no cesta k ich zrušeniu nebola vôbec jednoduchá.
Zrušenie Mečiarových amnestií sa stalo témou v októbri 2016, keď zomrel Michal Kováč. Prezident Andrej Kiska adresoval poslancom NR SR list, v ktorom apeloval, aby "zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti".
Koncom januára 2017 vydalo viacero právnikov vyhlásenie, podľa ktorého je legitímne zrušiť amnestie formou ústavného zákona. Vo februári požiadalo poslancov o zrušenie amnestií aj približne 80 osobností spoločenského a kultúrneho života. Vyše 70-tisíc ľudí potom podpísalo petíciu organizácie VIA IURIS za zrušenie amnestií.
Zrušenie amnestií dlhodobo podporovali strany SaS, OĽaNO, Sme rodina aj Most - Híd. Jediným problémom pri ich zrušení sa tak javili byť strany SMER-SD a SNS.
Vládny SMER-SD dlhé roky tvrdil, že amnestie síce sú amorálne, no právne nezrušiteľné. Marek Maďarič, ktorého niektorí označujú za hlavného ideológa strany, však po premiére filmu Únos povedal, že ak by bol poslancom, hlasoval by za zrušenie amnestií.
Ustálený názor nemal ani Andrej Danko zo SNS, ktorý v decembri 2016 povedal, že "nikto kompetentný, za takého považujem Ústavný súd a senát, nikdy nepovedal, že NR SR môže zrušiť amnestie ústavným zákonom. To je fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov, ktorí to chceli riešiť a hovorili ľuďom, že je to možné.“ O dva mesiace sa už snažil s opozíciou dohodnúť kompromisné riešenie rušenia amnestií. „Mečiarove, ale aj Kováčove amnestie treba zrušiť, ale legálnym spôsobom,“ povedal v marci.
SMER a SNS v roku 2017 nezahlasovali za dva návrhy zrušenia amnestií, ktoré vypracoval opozičný poslanec Ján Budaj (OĽaNO). Namiesto toho vypracovali svoj návrh: Koaličná rada, do ktorej okrem SMERu a SNS patril aj Most-Híd, sa 13. marca dohodla na novom návrhu zrušenia amnestií, ktoré pripravil právnik Peter Kresák. Návrh sa mal prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní a ak by sa amnestie podarilo zrušiť, o platnosti rozhodnutia mal rozhodovať Ústavný súd.
Tak sa aj stalo: Parlament 5. apríla 2017 zrušil Mečiarove amnestie spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna v kauze Technopol.
Ústavný súd rozhodol, zrušenie amnestií potvrdil Čítajte Za zrušenie hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Proti zrušeniu hlasovala len poslankyňa ĽS NS Natália Grausová, jej 13 kolegovia zo strany nehlasovali. Zdržal sa poslanec Peter Marček. Na hlasovanie neprišli členovia SMER-SD Dušan Muňko, Róbert Madej, Ján Podmanický a Miroslav Číž a Anton Hrnko s Evou Antošovou zo SNS.
Opozičné strany kritizovali koaličný návrh najmä kvôli obavám, že Ústavný súd zrušenie amnestií zablokuje, pretože viacerí jeho sudcovia boli nominantmi Mečiarovho HZDS. To sa však nestalo: Osem z desiatich ústavných sudcov rozhodlo, že parlament zrušením Mečiarových amnestií neporušil ústavu a Mečiarove amnestie sú tak nadobro zrušené. Znamená to, že naše orgány môžu konečne vyšetriť zavlečenie Michala Kováča mladšieho a zmarenie referenda v roku 1997.
Ak sa chcete o období mečiarizmu dozvedieť ešte viac ako z filmu Únos, skúste aj tieto filmy:
Mečiarizmus, drogy a mafia. Tieto filmy vám povedia, aká bola temná tvár 90. rokov na Slovensku Čítajte
